Zuzka k nám priplávala ako rybka z nášho projektu Akvárko a rovno tu aj ostala. Časom sa premenila na piraňu, ktorá úspešne pláva v social vodách. Na obed ju budeš volať zbytočne, lebo si veľmi rada varí. Vyštudovala etnológiu a jej vášňou sú knihy. Spoznaj Zuzku!

 

Zuzka, ty si úspešná absolventka nášho programu Akvárko. Ako by si opísala svoje pôsobenie v Akvárku?

Zuzka: Akvárko bolo strašne super. Ja som bola hneď v prvom, keď sa s týmto projektom len začínalo. Zobrali ma aj napriek tomu, že som nemala takmer žiadne skúsenosti. Vyštudovala som etnológiu a nikdy som nič podobné profesionálne nerobila. S kamoškou som v Poprade organizovala Pecha Kucha Night, pričom sme si samy vyrábali plagáty, založili sme stránku na Facebooku a riešili komunikáciu. Takže s týmto som mala skúsenosti. Preto som sa prihlásila do Akvárka na pozíciu social media, a keď ma prijali, bola som veľmi rada. Brala som to hlavne ako skúsenosť, snažila som si to užiť a nemala som žiadne očakávania. No nakoniec mi ponúkli aj pozíciu vo firme.

Zuzka

Foto: Dorota Budziňáková

Prečo ti vôbec napadlo prihlásiť sa do Akvárka, keď si študovala etnológiu?

Moja kamoška a spolubývajúca robila v reklamke ako copywriterka a vždy chodila z práce spokojná a nadšená, že aký to je super život v tej reklamke. Tak som si povedala, že to by mohlo byť celkom fajn. Našli sme na nete, že Istropolitana otvára novú stáž, tak som si povedala, že za skúšku nič nedám. Napísala som si taký viac reklamkový životopis, no a zavolali mi, že: „Čau, berieme ťa do Akvárka!“

Ako to potom prebiehalo?

Prišli sme do agentúry, boli sme tu piati cudzí ľudia v cudzom prostredí, takže sme sa najprv museli spoznať. To, že sme boli cudzí, nás vlastne spájalo. Hoci každý mal svoju funkciu (stratég, social media manager, copywriter, grafik, account manager), boli sme jeden tím a pracovali sme na všetkom spolu. Dostali sme zadanie pre reálneho klienta. Spoločne sme celý deň sedeli a vymýšľali, ako by sme to mohli kreatívne uchopiť a ako by mala naša kampaň vyzerať. Zvažovali sme, kto je naša cieľová skupina, koho chceme osloviť, akým štýlom komunikovať atď.

Koľko času ste strávili v Akvárku?

Mesiac. Ale neboli sme tu úplne každý deň, pretože niektorí boli mimo Bratislavy a dochádzali. Ale boli sme tu asi každý druhý deň. Mali sme deadline, dokedy to musíme vymyslieť, a na konci sme naše nápady aj prezentovali klientovi. Ľudí, ktorí prídu do Akvárka nikto nenúti byť tu každý deň. Môžu robiť aj z domu alebo sa môžu stretnúť vonku na pive, ak im to viac vyhovuje. Je to proste reálny život v reklamke, podstatné je niečo dodať do deadlinu a musí to stáť za to. Podľa mňa je však pre rybky lepšie, keď sú priamo tu, lebo vždy je tu naokolo nejaká pomoc, ktorá ich vie usmerniť.

Prezentácia u klienta, to muselo byť celkom náročné! Pomáhali vám aj ľudia z agentúry alebo vás rovno hodili do vody?

Od začiatku sme vedeli, že aj reálne pôjdeme za klientom. Kolegovia z agentúry boli naši mentori aj supervizori, nemohli nás pustiť s hocičím za klientom a strácať jeho čas. Muselo to mať hlavu a pätu. Preto sme sa stále stretávali aj so stratégmi, aj s kreatívcami a radili sme sa s nimi. Najprv sme svoje nápady prezentovali pred nimi, dali nám tipy, na čom máme ešte popracovať, čo tomu chýba. Potom sme išli na prezentáciu ku klientovi. Bolo to super, klient nás bral naozaj seriózne. Boli nadšení a dali nám reálny feedback. Dokonca sme to stihli ešte v predstihu a následne sme zapracovali aj feedback od klienta. Presne o tom to je, Akvárko je výzva. Hodia ťa do vody a máš vedieť plávať. Netreba sa toho báť a treba si to tam hlavne užiť!

spoznaj Zuzku

Foto: Dorota Budziňáková

Na základe čoho si potom vybrali práve teba, že si dostala miesto v agentúre?

Presne vtedy sa otváral jeden projekt na social media, takže mi ponúkli možnosť na ňom pracovať. No a potom prišli ďalšie joby a už som tu skoro rok 😊.

Čo ťa na tvojej práci najviac baví?

Rôznorodosť. Starám sa o sociálne médiá rôznych klientov. Pre každého klienta je tá práca trochu iná. Raz môžem byť sama sebou, inokedy musím rozmýšľať ako napr. moji rodičia, teda človek, ktorý ide každý deň do práce, potom na nákup a rozmýšľa, čo bude variť, lebo doma mu plačú dve deti. Vždy sa to strieda, vždy je niečo nové a super. Sú to také iné svety. Keď ma niečo už nebaví, môžem prejsť na inú prácu. A mám super kolegov! Môžem sa ich hocičo opýtať a poradia mi alebo mi vnuknú nejaký nápad, resp. inú cestu, ako hocičo vyriešiť. Naši kolegovia ma strašne bavia. Každý človek v reklamke je iná osobnosť. Páči sa mi, že každý deň pracujem s niekým iným. Sadneme si spolu a vymýšľame, ani mi to nepripadá ako práca, je to skôr zábava.

Čo je najťažšie na tvojej práci?

Všetko stihnúť 😊.

Čo ťa motivuje alebo inšpiruje pri práci?

Vždy sa snažím ku klientovi pristupovať tak, ako keby to bola moja firma, môj Facebook, a rozmýšľam nad tým, ako to urobiť čo najlepšie. To ma motivuje.

Ako relaxuješ po práci?

Ako kedy. Strašne rada varím. Dobre mi to padne, pretože je to iná činnosť, trochu viac fyzická. A veľmi rada pečiem, ale to si nechávam na víkendy.

Čo by si robila, keby si nebola v reklame? Bola by z teba kuchárka, pekárka?

Môj sen je, že by som robila niečo s varením alebo pečením. Ale asi by som sa skôr venovala tomu, čo som vyštudovala. Asi by som robila v múzeu alebo v ÚĽUV-e. Chcela by som robiť v ich knižnici. Vidíš, to je ďalšia moja veľká vášeň – knihy. Keď chytím do rúk knihu, tak ju čítam od rána do večera. Takže keby som bola v ÚĽUV-e v knižnici, tak by som len dva roky chodila od police k polici a čítala by som všetky tie úžasné knihy. To by bolo úplne super.

spoznaj zuzku

Zuzka momentálne podľahla reportážnej literatúre z vydavateľstva Absynth Foto: Dorota Budziňáková

Čo momentálne čítaš alebo pozeráš?

Momentálne fičím na Absynte. Je to vydavateľstvo, ktoré sa venuje reportážnej literatúre. Sú to také ťažšie témy. Najviac sa mi páčia knihy, ktoré píše Svetlana Alexijevič, ktorá dostala aj Nobelovu cenu. Páči sa mi jej štýl, píše príbehy ľudí, ktoré sa vždy viažu na nejakú historickú udalosť. Stretáva sa s ľuďmi a píše výpovede ich osobných životov. Napríklad teraz čítam o Černobyle. Nepíše to z faktografického hľadiska, akože o takej hodine vybuchol prvý reaktor, stalo sa toto a toto… ale píše to cez príbehy ľudí, ktorí bývali cca 20 km od toho miesta a nechápali, prečo majú ísť zrazu preč. Vonku mali posadené zemiaky alebo včera si opravili okno, nerozumeli, prečo majú ísť zrazu z domu. Hovoria, ako sa im žilo predtým a potom, a je to veľmi zaujímavé čítanie. Mám z toho takú nejakú hodnotu, sú to aj fakty, aj reálne veci zo života.

A čo rada počúvaš?

Ja som vyrastala s dvoma sestrami a každá si púšťala niečo iné. Ja som preto tolerantná a nemám nejaký vyhranený štýl. Niekedy si pustím aj Justina Biebera. A mladšia sestra teraz fičí na všetkom, čo sa týka Japonska, a počúva aj K-pop, tak aj od nej mám nejaké dve pesničky, ktoré si občas pustím. A milujem soundtrack k filmu Lalaland. Ešte predtým, než som šla na film do kina, poznala som celý soundtrack a v kine som si spievala.

Máš nejakú obľúbenú hlášku z filmu?

S rodinou aj s kamarátmi strašne fičíme na rozprávkach. Vždy aj v bežnej reči používame hlášky z kreslených rozprávok, napr. z Kung Fu Pandy alebo z Hľadá sa Nemo. Teraz mi nič konkrétne nenapadne, ale vždy, keď príde nejaká situácia, automaticky si rozprávame repliky z filmu :D.

Ako tráviš dovolenky?

Ja som taký pohodový človek, nepotrebujem nejaké mega akčné veci. Stačia mi výlety po okolí. Keď mám voľno, veľmi rada čítam alebo sa stretávam s kamarátmi a dlho do noci kecáme, smejeme sa a je nám fajn.

 

V krátkosti

Obľúbený drink?

Ja nepijem alkohol. Môj obľúbený drink je čistá voda alebo limonády. Vonku si zvyknem dávať kofolu.

Pláž alebo hory?

Ja som z Tatier, takže hory 😊.

Leto alebo zima?

Zima. Ale zima v Tatrách, nie v meste.

Pizza alebo hamburger?

To je ťažká otázka, ale asi burger.

Slané alebo sladké?

Ja som strašný maniak na sladké.