Lenka je už na prvý pohľad nežná dáma, je veľmi milá a usmievavá. Je to však aj úplný adrenalínový nadšenec! Má za sebou asi 10 zoskokov bungeezoskok z lietadla, potápanie či paraglajding. Rada fotí, tancuje salsu a k práci pristupuje veľmi zodpovedne. Spoznaj Lenku, našu account managerku. 

 

Bol v tvojom živote nejaký zlomový bod, keď si si povedala, že chceš robiť v reklamke 

Stále mi napadne jeden bod a potom rozmýšľam, že tomu predchádzal ešte jeden bod a ten predtým a podobne. Asi najviac som to pocítila na výške. Študovala som síce ekonómiu, nie marketing, ale pôsobila som v študentskej organizácii AIESEC, ktorá organizuje stáže do celého sveta. Je to nezisková organizácia, ktorá funguje ako klasická firma a jej členovia si môžu vždy vyskúšať inú oblasť, resp. funkciu, v ktorej pôsobia. Majú stretnutia s klientmi, pracujú s reálnymi dátami, peniazmi atď. No a mňa vždy priťahovala práca na nejakej kampani. Robila som recruitingovú kampaň, selling, prezentácie a všetko ma tak nejako viedlo k prezentovaniu organizácie na verejnosti. Tak tam to niekde začalo. Nelákalo ma to ani na HR, ani na financie… Vždy som sa tam venovala nejakej odnoži marketingu.  

Spoznaj Lenku

 A ako si sa potom dostala až k nám, aká bola tvoja cesta? 

Pred pár rokmi som mala na starosti malú pobočku O2 v Banskej Bystrici, kde som sa starala nielen o koncových klientov, ale aj o marketing a zefektívnenie predaja. Dôležitým prelomom bolo ale moje zamilovanie sa. Do fotenia. Bola som fotografka, mala som aj malú firmu. Bola to vlastne malá digitálna marketingová agentúra, v ktorej som zastrešovala každú oblasť. Tak to totiž v mikrofirmách býva 🙂. To bolo predtým, ako som začala robiť accountku v Istropolitane.  

 Takže fotka je taká tvoja záľuba/vášeň? 

Áno, najmä cestovateľská. Mali sme s mojím vtedajším priateľom aj výstavu cestovateľskej fotografie FEEL THE WORLD. Najradšej fotím portréty ľudí. Také neštylizované, ktoré majú príbeh, také prirodzené. 

spoznaj lenku

Lenka sa venovala aj fotografii. Najradšej fotila portréty ľudí.

 Nechýba ti teraz tá kreatívna práca?  

Ani nie, mám pocit, že som aj tu kreatívna, len trochu inak. To, keď som začala byť za fotku platená a stala sa z toho rutina, spôsobilo, že ma to prestalo baviť. Keď som fotila na zákazku, bolo to síce super, že som mala vášeň a zároveň som za ňu bola platená, ale veľmi ťažko sa mi znášala kritika. Tým, že je to kreatívna práca, kde dávate aj vždy kus seba, brala som to osobnejšie. Takže som si uvedomila, že je pre mňa lepšie, keď robím manažovanie a tá kreatíva je len doplnok. 

Spomínala si cestovateľskú fotografiu, takže asi aj veľa cestuješ… 

Teraz už pomenej, ale stihla som už niečo pocestovať. Pol roka som žila na Novom Zélande, pol roka na Srí Lanke, rok a pol v Londýne, mesiac v Hongkongu a pracovala som aj v Írsku a na Cypre. Precestovala som juhovýchodnú Áziu, trošku Blízky východ a mojou srdcovkou sú Cookove ostrovy, ktoré som navštívila z Nového Zélandu. To bolo úžasné. Je to stále menej turistické miesto ako napríklad Fiji, ale nie je to úplný koniec sveta. Sú tam najbelšie pláže, aké som zatiaľ videla, a to aj v porovnaní s thajskou plážou z filmu „The Beach“ na Koh Phi Phi. 

spoznaj lenku

Lenka je aj vášnivá cestovateľka.

Aký typ cestovateľky si? Dobrodružný alebo preferuješ ležanie na pláži? 

Ja mám rada oboje. Milujem ležanie na pláži s farebným drinkom v ruke, ale aj dobrodružstvo. Napríklad ísť na štvorkolke v monzúnovom daždi do džungle. Spať u domácich Mjanmarčanov v horách či vydať sa 66 kilometrov za šamanom do pralesa. Proste čo najviac toho zažiť.  

 Aký najväčší extrém si počas cestovania zažila? 

Počas cestovania sme zažili rôzne situácie. Čo mi prvé napadne, tak to bolo asi v Mjanmarsku. Boli sme cez couchsurfing ubytovaní u jedného Inda, ktorý obchodoval s tíkovým drevom. Mal veľmi luxusný dom, mali sme aj vlastnú slúžku, ktorá nám ráno pripravila raňajky. Ale mala som z neho zvláštny pocit. Jeden večer sme sa s ním rozprávali o hinduizme a on mi hovoril o ich princípoch, ktorými žije a ja s nimi nesúhlasím. Vtedy som tak precitla, že som v niečom dome, je veľmi bohatý, sme za nejakou obrovskou bránou, ani neviem na akej ulici a… Pocítila som strach, neviem prečo.
Ale zažili sme aj iné situácie, okradli nás, mali sme nehodu. Hocičo sa stane. 

 Máš aj nejaký pozitívny extrém? 😊 

Milión. Veľmi výrazné boli určite tie Cookove ostrovy. Tam som bola úplne ako v raji. A Nový Zéland, to bol obrovský zážitok. Milujem more aj hory. Napríklad sedieť v džungli a počúvať zvuky lesa, to je pre mňa úplne najviac. Hocikedy si na to spomeniem alebo niečo mi to pripomína… to bol pre mňa úplný relax, vyčistenie, proste to bola asi najväčšia dávka endorfínov.   

spoznaj lenku

Cookove ostrovy, raj na Zemi

Čo ťa najviac baví a motivuje pri tvojej práci? 

Najradšej mám, keď je klient spokojný. Keď mi povie, že posúvam niekoho dopredu, že sa o nich starám, zaujímam sa, že sú spokojní, tak vtedy som šťastná. O tom to je, aby oni mali obchodné výsledky, boli spokojní s komunikáciou a zároveň bola v agentúre dobrá nálada. Vtedy mám pocit, že tú prácu robím dobre. Veľmi ma motivuje aj sloboda v práci, páči sa mi, že sa vieme rozprávať, dohodnúť. Asi by bolo veľmi ťažké pracovať v neflexibilnom prostredí… Asi by som si na to dlhšie zvykala. Nesmierne ma teší aj to, keď sú ľudia okolo mňa pre niečo zapálení. Keď som na mítingu a horlivo diskutujeme o nejakej kampani, vtedy si uvedomím, že mám rada svoju prácu.  

 Čo je naopak najťažšie na tvojej práci? 

Najťažšie je asi to, keď mám veľa operatívy a nestíham dať tej práci niečo navyše, čo by som tomu chcela dať. Keď sú samé urgentné veci a som tým zahltená. Stresuje ma, keď málo využívam svoj potenciál. Vtedy je to pre mňa ťažké. Ráno vstať a ísť do stresu je náročné. Keď cez deň nájdem aspoň jednu vec, kde viem urobiť niečo navyše, vtedy viem, že to viem robiť dlhodobo. Keď to tam nie je, tak ma to ubíja a unavuje.  

spoznaj Lenku

Čo by si robila, keby si nebola v reklamke 

Bavilo by ma projektové riadenie niečoho, čohokoľvek. Niečo, čo má začiatok a koniec, a má to zmysel. A určite by to muselo byť v súlade s mojimi hodnotami.  

 Ako relaxuješ po práci?  

Veľa behám a tancujem. Hudba mi pomáha odreagovať sa. Je to zvláštne, ale takisto som rada sama. Tým, že v práci je okolo mňa stále veľa ľudí, rada strávim nejaký deň sama, idem sa bicyklovať, do prírody, potom si niekam sadnem a užívam si pokoj. Mám samozrejme aj rada párty s kamošmi, festivaly, toto ma tiež dobíja. Rada varím. Stravujem sa zdravo, ale niekedy aj zhreším. Napríklad dnes som mala zmrzlinu z Mekáča. Ups.
Chodím behať minimálne dvakrát do týždňa a tiež minimálne dvakrát do týždňa cvičiť. A pomedzi to nejaký bicykel.  

 Je niečo, čo o tebe väčšina ľudí nevie? 

Určite a je toho veľa 😊. Podľa mňa veľa ľudí o mne nevie, že mám rada adrenalínové športy. Skákala som padákom z lietadla a asi desaťkrát som skočila bungee jumping. Potom som si už trénovala aj techniku, ako mám skočiť, skákala som aj dozadu. Adrenalín ma baví 😊.  

spoznaj Lenku

Potápanie na Cypre

Čo by si chcela robiť, keby si mala kopec času a peňazí? 

No ak máš na mysli voľnočasové aktivity, tak napríklad by som vyskúšala skialpinizmus. Odviezť sa vrtuľníkom na nejaký brutálny výhľad a potom to zlyžovať. Alebo niečo s vodou… jazdiť na skútri, na jachte, lietať… všetko 🙂. Nejaký kontakt s vodou, vzduchom a so slnkom. 

Čo momentálne čítaš alebo pozeráš?  

Momentálne čítam Never eat alone. Predtým som napríklad čítala Girlboss. Je to autobiografia o babe, ktorá vybudovala e-shop Naughty Gal. Bola svojská. Tým svojím štýlom a dennou starostlivosťou najmä na online vybudovala brutálny fanklub. Robí veľmi vysoké predaje. Jej štýl módy bol veľmi špecifický, ale nebola úplne zaslepená. Nebála sa tam pridať aj niečo komerčné. Bola kreatívna, ale mala aj biznisové zmýšľanie. A to je pre mňa inšpiratívne, keď si niekto ide za svojím, počúva podnety z každej strany, ale vie si z nich vybrať, čo je dôležité. 

spoznaj Lenku

Akú hudbu rada počúvaš?  

Mám rada aj komerčné, aj nekomerčné veci. Pokojne aj Taylor Swift, ale aj arabský chillout, ten si veľmi rada pustím. Mám rada aj vážnu hudbu, tú počúvam veľmi často, keď sa chcem sústrediť. Sonáta mesačného svitu od Beethovena – to je moja topka. Milujem aj ženské sóla, ako napr. Birdy, Björk alebo Carmel Paradise.  

Máš nejakú obľúbenú hlášku z filmu?  

Mám rada veľa motivačných hlášok z filmu Peaceful warrior (Cesta pokojného bojovníka) od Dana Millmana. Napríklad: „There is no ordinary moment. There is never nothing going on.“ To mi vždy pripomenie, aká je každá chvíľa jedinečná. Každá skúsenosť a každý človek, ktorého stretnete, vás ovplyvní a zmení vám život. Neznamená to ale, že sa mám každú sekundu zamýšľať nad tým, čo sa okolo mňa deje. Znamená to, že si mám vážiť aj to, keď čakám na to, čo sa stane v mojom živote ďalej. Pretože my stále na niečo čakáme, ale väčšina života sa deje vo fáze čakania, a preto by sme si to čakanie mali vedieť užiť, lebo to je vlastne život. V dennodennom živote myslím napríklad aj tú cestu do práce, vážiť si všetko. Ja to praktizujem napríklad tak, že si v aute pustím hudbu nahlas a ešte hlasnejšie spievam 🙂 (Prosím, nerobte to všetci, vraj sa na to nedá pozerať :D).
No a vtedy si poviem: „Ďakujem, že mám všetko, čo potrebujem, že mám okolo seba lásku, priateľov, že som zdravá a mám kam ísť, mám kde spať a mám prácu, ktorá ma baví.  

A svetový mier 😀