in-in #2 by Kuko

Dva týždne prešli a ja som sa znova dokázal hecnúť a spísať nasledujúcich pár riadkov. Kedže podstatnú časť svojich dní trávim na internete a vždy tam objavím veľa zaujímavého, rozhodol…

Dva týždne prešli a ja som sa znova dokázal hecnúť a spísať nasledujúcich pár riadkov. Kedže podstatnú časť svojich dní trávim na internete a vždy tam objavím veľa zaujímavého, rozhodol som sa, že sa o to budem na našom blogu deliť so všetkými ľuďmi dobrej vôle s internetovým pripojením. Nebojte, opäť raz nepôjde o žiadne veľké mudrovačky, všetko oddychové a verím, že inšpiratívne vecičky. Enjoy!

Svetový tanečný event pod našimi oknami

Neviem, či viete, ale každé leto sa u nás v Banskej Bystrici koná eventík Legit Blast, kde sa stretne totálna svetová špička b-boys a b-girls. V roku 2017 u nás boli tanečníci z viac ako 70 krajín sveta. Víkend plný workshopov, koncertov, tanečných battlov, graffiti a iného hip hopu brácho. Niekedy tam zabehnite, je to fakt šupa. No na teraz postačí aj naozaj vymakané after movie videjko, o ktoré sa postaral priamo jeden z hlavných oranizátorov akcie Miniboj Killa.

Dvaja majstri svojho remesla v jednom videu

Mišo Kubovčík je podľa mňa jeden z najtalentovanejších hercov a komikov mladej generácie. Jeho Youtube kanál (ktorý si treba jednoznačne napozerať) je celý prevelice pozerateľný. Čitateľský denník, kde prerozprávava diela klasickej literatúry, je podľa mňa svojím spracovaním úplne “inde” ako ostatok slovenského internetu. Rozumíš ne? O Lasicovi sa baviť, predpokladám, nemusíme. Tu je diel zo série SEPRP – Sedlácka prvá pomoc, kde sa títo dvaja páni stretli.

Ocenený odídenec

Nachvíľku zo sveta internetu do papierového sveta písmen. Dočítal som nedávno knihu od Fedora Gála – Ešte raz a naposledy. Teda tá kniha je skôr o Fedorovi a napísal ju Karol Súdor, ale to je jedno. Gál inak 1. januára dostal pri príležitosti osláv 25. výročia vzniku Slovenskej republiky štátne vyznamenie. Zaslúžene! Koho zaujíma politika a novodobé dejiny Slovenska, no nie len to, určite stojí za prečítanie. Knihu kúpite TU, alebo môžem žičnúť za pivo s borovičkou.

Fedor Gál - Ešte raz a naposledy

 Naj fotky minulého roka

Som si inak kúpil medzi sviatkami nový foťák. Predsavzatie do nového roka: Vrátiť sa späť k foteniu… aktov napríklad. No a tak samozrejme pozerám rôzne fotografie, články, recenzie a návody ako namontujem sklá ktoré mám doma na tento foťák, lebo chápete. Peňáze… A okrem iného som teda narazil aj na 10 najlepších fotiek roku 2017 podľa Time.

Link: http://time.com/top-10-photos-of-2017/

najlepšie fotky podľa Time

Jedlo, ktoré inšpiruje

Asi tak by som definoval Netflix sériu Chef´s Table. Osobne si dosť idem vysokú gastronómiu. Veľa čítam, pozerám, stalkujem na nete, sem-tam ochutnám. Nie len preto, že by mi mala chutiť a som super fensy cool, ale skôr preto, že ma inšpiruje v mnohých iných veciach. Napríklad aj pri práci. Veď TOP svetoví kuchári patria podľa môjho názoru k najlepším kreatívcom sveta. Ak nepoznáte túto sériu dokumentov určite si na ňu vyhraďte čas. Na všetky série! Našupu! Teraz hneď!

Nahrajte domáce porno, zachránite pandy

Čo k tomu napísať viac, že? Asi len to, že chalani v PornHub-e robia jeden z najprogresívnejších a najkreatívnejších marketingov už zopár rokov. Lenže presne… načo byť konvečný, keď váš produkt je porno.

Tak, a to by aj stačilo! Lebo všetkého veľa škodí. Ak sa blog páčil, budem rád ak ho pošérujete alebo lajknete. Poprípade mi napíšte na kuko@istropolitana.sk čo zlepšiť, alebo do blogu nabudúce pridať. See yaaah.

PS pre Hip-hopkáčov: Čerstvá novinka z hip hopového sveta od Rytmusa a Šuleho. 15 mesiacov natáčania, 1800 videí a 3 týždne strihania… Šule je psychopat!

 

Inak ak chceš od nás dostávať raz mesačne e-mail, ktorý ti zlepší náladu a ukáže ti, čo je nové v reklame a marketingu

—> KLIKAJ SEM 

Žiadne komentáre na in-in #2 by Kuko

Piatocheck#1 | Vlado Janček

Ahoj ahoj, moje meno je Kubo aka Lil Junior a rozhodol som sa pootravovať ľudí z Istro aby spravili playlisty z ich fav songs. Každý piatok, resp. piatocheck sa tak môžete tešiť na…

Ahoj ahoj,

moje meno je Kubo aka Lil Junior a rozhodol som sa pootravovať ľudí z Istro aby spravili playlisty z ich fav songs.

Každý piatok, resp. piatocheck sa tak môžete tešiť na príliv nových žánrov od Popu až po Blackmetal. Followujte nás na Spotify, alebo počúvajte na YouTube.

Ako prvý padol za obeť Vlado Janček zo Saténových rúk.

 

Žiadne komentáre na Piatocheck#1 | Vlado Janček

Svetlana Alexijevič: Vojna nemá ženskú tvár

Kniha žánrovo patrí do reportážnej literatúry. Jej autormi sú zväčša žurnalisti a trochu svojej profesie prenášajú aj do týchto diel, ktoré sú nabité informáciami a faktmi. Na Slovensku sa tejto literatúre špecificky…

Kniha žánrovo patrí do reportážnej literatúry. Jej autormi sú zväčša žurnalisti a trochu svojej profesie prenášajú aj do týchto diel, ktoré sú nabité informáciami a faktmi. Na Slovensku sa tejto literatúre špecificky venuje relatívne mladé vydavateľstvo Absynt. Momentálne vydávajú knihy v edíciách Prekliati reportéri (reportážna literatúra) a 100 % („na pomedzí non-fiction a beletrie“). Na počiatku to bolo slovenské vydavateľstvo, ktorého cieľom bolo v okolitých krajinách obľúbenú reportážnu literatúru vydávať aj na Slovensku, ale predovšetkým po slovensky. Od leta sa však presunuli aj na český trh a začali vydávať v českom jazyku. Áno, mám na nich kvôli tomu ťažšie srdce a dokonca som uvažovala aj o odfollowovaní ich účtu na Instagrame. Ostalo to však iba pri uvažovaní 🙂

zuzka čitáreň

Kým som knihu Vojna nemá ženskú tvár vzala domov, trochu som so sebou vnútorne bojovala. Viem o sebe, že pri vojnových filmoch mám slzy na krajíčku. To som ale ešte ani netušila, čo má pre mňa táto bieloruská nositeľka Nobelovej ceny za literatúru pripravené.

Kniha má dve polohy. Prvou sú priam filozofické úvahy autorky o vojne. Druhou, podstatnou, sú prepisy rozhovorov so ženami, ktorých život zasiahla Druhá svetová vojna. Tieto rozprávania sú zoradené podľa témy. Čitateľovi ponúkajú alternatívne dejiny – z retrospektívneho pohľadu zúčastnených. Prečítať si teda môžete zážitky z frontu, spomienky na život medzi vojakmi, ale aj o diskriminácií žien (negatívnej aj pozitívnej), bolesti matiek, príbehy o snahe pomôcť svojej milovanej krajine, no tiež o tom, aký je život po vojne.

Áno, znie to drsne. Áno, je to drsné. Najmä, ak si uvedomíte, že sú to reálne ženy a ich reálne príbehy. Počas niektorých ranných ciest do práce som sa pristihla pri tom, ako od stránok odvraciam tvár a snažím sa nerozplakať. Alebo som mala pocit, že my všetci by sme mali zabudnúť na svoje „starosti“ a uvedomiť si, aké šťastné životy žijeme. Klišé? No a čo. Toto so mnou tá kniha naozaj robila. Spolu s hrdinkami som sa bála, milovala, nenávidela, trpela a bojovala o život, nielen svoj.

Rada by som napísala, že ma kniha vtiahla do deja, no ona dej v podstate nemá. Možno aj preto sa jemne natíska myšlienka, či je to naozaj kniha Svetlany Alexijevič, či v podstate iba neparazituje na príbehoch ostatných a na knihe nie je nič špeciálne. Ja v tom však vidím majstrovstvo. Ak aj vynechám autorské časti, kniha je veľkým majstrovským kúskom. Alexijevič musela tieto ženy nájsť, získať si ich dôveru, stretnúť sa, počúvať a pýtať sa. Následne sa od týchto ľudí odosobniť, nahrávky prepísať, roztriediť, vybrať pasáže (tak, aby mali stále hlavu a pätu) a zoradiť ich. Zväčša tak, aby boli v nejakom vzťahu – dopĺňali sa, odporovali si či vytvárali otázky.

Po prečítaní knihy som si zaumienila prelúskať sa všetkými slovenskými prekladmi jej reportážnych kníh (ako inak, od Absyntu). Ešte stále som však  v procese, pretože Alexijevička ostala verná štýlu, ktorý „je dokumentom utrpenia a odvahy našej doby“ (preto tá Nobelova cena). Zatiaľ som však stále fanúšikom. A ak je pravda, že v roku 2018 príde na Slovensko, budem sa prvá pchať do radu na podpísanie knihy Vojna nemá ženskú tvár. Sľubujem. Môžete na mňa potom hundrať  🙂

P.S.: Kniha sa na Slovensku dočkala divadelnej adaptácie v podaní Slovenského komorného divadla v Martine.

 

Ak chceš od nás dostávať raz mesačne e-mail, ktorý ti zlepší náladu a ukáže ti, čo je nové v reklame a marketingu

—> KLIKAJ SEM 

Žiadne komentáre na Svetlana Alexijevič: Vojna nemá ženskú tvár

All kind of reklama – Čo sme narozprávali počas roka v kancli

Počas roka sa v reklamnej agentúre udeje veľa vecí. Prezentácie, fotenie, točenia, každodenné obedy či žúry. Okrem tohto všetkého sa u nás nazbierala aj celkom slušná dávka najrôznejších hlášok. Zabavte…

Počas roka sa v reklamnej agentúre udeje veľa vecí. Prezentácie, fotenie, točenia, každodenné obedy či žúry. Okrem tohto všetkého sa u nás nazbierala aj celkom slušná dávka najrôznejších hlášok. Zabavte sa spolu s nami a samozrejme, berme to všetci tak trochu s rezervou, lebo tak to má byť. Užívajte.

 

Account: „Už som tu 12 dní a ešte som neplakala.“

Account: „Tie návrhy neprešli… je to zamerané na nos a hrdlo a ty, podľa nich, diskriminuješ kašeľ.“

Zo životopisu uchádzača: „Víťazstvo úspechu je spolovice vyhrané, keď…“

Creative director: „Dosť ma baví tvoja nervydrásajúca úprimnosť.“

Team leader: „Lepšie dobre ukradnúť, ako zle vymyslieť.“

Art director: „Je to ťažké?“
Team leader: „Ak si zbehlý v meta-matematike, tak ani nie.“

Copywriter: „Ty prečo nejdeš na Halloween?“
Art director: „Lebo šak chodiť sem s maskou a pretvarovať sa – to robím každý deň.“

Traffic: „A ty kde študuješ?“
Rybička: „V Nitre“
Traffic: „Nikde?“
Rybička: „No… vlastne hej.“

Account: „Klient bol pobúrený!“
Copywriter: „No vďakabohu!“

Art director: „To AIO (interný informačný systém) by malo ísť už rýchlejšie vraj… no ale ja neviem… cítite nejakú zmenu?“
Copywriter: „Ja by som to podpálil!!!“

Copywriter: „Ty budeš jaká postavička z reklamy na Halloweene?“
Art director 1: „Ja budem doma.“
Art director 2: „Aha, ty budeš koncept, ktorý si klient nevybral.“

Team leader: „Do brúch ľudí sa všade veľa zmestí.“

Copywriter 1: „No čo, ideme na obed?“
Copywriter 2: „Hej, idem sa vygrcať a môžeme ísť do Mekáča.“

Copywriter: „Čo to žereš? Vieš, koľko to má kalórií?! To neni avokádo!!!“

Art director 1: „Preboha, accountky sú dneska vonku a hen, ako leje…“
Art director 2: „Karma je sviňa.“

Copywriter: „Aké krásne je byť z AIA…“

Korektor: „Oni išli na Tesle?! Šak sa vybijú!“

Creative director: „On nevedel, čo chce, ale chcel to veľmi intenzívne.“

Copywriter: „Ja tam nenapíšem Kurča slovenského pôvodu, šak to je jak keby sme mu robili pas!“

Art director: „Mne keď klient povie, že sa mu to nepáči, ja sa tam našupu rozplačem!“

Copywriter: „Milujem svoju prácu!“
Art director: „Nie, ty iba raňajkuješ drogy.“

Korektor: „Toto tu máš nejako zle!“
Digital: „To neni ZLE, to je DIZAJN!“

Brand manager: „Zadanie je také, že žiadne. Ale musíme to urobiť tak, jak to chcú oni.“
Copywriter: „A jak to chcú?“
Brand manager: „To zatiaľ nevedia.“

Copywriter: „Maťo, ty tu čo robíš?“
Account: „Pracujem… či cítiš to inak?“

Traffic: „Minule som si len tak z haluze kukal na Googli, že Emily Ratajkovski naked…“
Art director: „Jasné, z haluze… a ruka v gacoch…“

Account: „Marián, uvažuj zajtra v intenciách reality.“

Art director: „Toto čo je za feedback? Šak oni sú jak náhodný generátor myšlienok.“

Copywriter: „Peťo si tu kuká holé ženy! Či to sú oblečené? Tak načo to kukáš…“

Copywriter: „Nemusí to byť rozsiahle, nieže tomu urobíš technický výkres!“

Team leader: „Pan Zani…“
Copywriter: „I s duchom tvojim.“

Account: „Ale ty si vedúci projektu, ty sa na to musíš pozrieť.“
Copywriter: „Ale já som frustruvaný.“

Traffic: „Ja neviem, či chcem deti… ale keď som videl malého Miša, hneď by som si ho zobral domov a mojkal sa s ním.“
Art director: „Tak ale… to už je divné.“

Copywriter: „Dneska som taká lenivá, že sa mi nechce byť ani na Facebooku.“

Art director: „Idem za Svetlom (prezývka kolegu).“
Copywriter: „Neblázni, v tomto veku?“

Art director: „Prečo hovoríš furt oné?“
Copywriter: „Lebo je to tajné a vyprávám v onotajoch.“

Traffic: „Jedného dňa tu na niekoho zaútočím!“

Account: „Ja nie som account, ja som len človek, čo pozná klienta.“

Creative director: „Tlamovec je taká ryba, čo má v hube svoje mladé.“
Copywriter: „A keď ju volado zežere, je z nej Kinder vajco?“

Creative director: „Najhoršie je vytriezvieť.“

Copywriter: „Ja kvôli tým timesheetom prichádzam o peniaze… čo je finančne nevýhodné.“

Creative director: „Sa zmení text otčenášu.“
Art director: „Prečo? Boh má nové zmluvné podmienky?“

Creative director: „Francúzi, keď rozprávajú o cestovinách, úplne sa znechutením odťahujú od stola.“

Traffic: „Ja proste… nenávidím maily.“

Digital: „Fero Toman je strašný pán. Šak kukni na tie gate… to hovorí za všetko!“

Art director: „Premenujme sa na This si alocco.“

Traffic: „Nehádajte sa mi tu, lebo vás zabijem.“

Account: „Kubo Svetlík kedy dojde?“
Traffic: „A čo som jeho mama?“

Team leader: „Ja som bol zvyknutý obedovať o 13:00, nie o 11:00.“
Digital: „Čo narobíš… také sú trendy.“

Art director: „Ja neviem, jak mám to auto urobiť, šak oni ho tam nemajú v inej farbe.“
Account: „Sú Vianoce, rob zázraky!“

Team leader: „Vladimír, jak sa cítiš po včerajšku?“
Copywriter: „Jak keby som zedol vianočnú atmosféru.“

Copywriter 1: „Nechceš sa ísť vyspať?“
Copywriter 2: „Chcem sa ísť zarezať!“

Traffic: „A nebola to upratovačka?“
Art director 1: „Šak to je taká milá teta.“
Art director 2: „Milá teta brehy myje!“

 

PS: A ešte zopár feedbackov ako čerešničku na našej silvestrovskej torte 🙂

Feedback: „Slová sú OK, ich použitie zmeniť.“

Feedback: „Poprosím vás vybrať menej hypnotizujúce gifko.“

Feedback: „Ten font písma vás poprosím viac marketingovo.“

Feedback: „Aká je to osviežujúca vôňa?“

 

Za celú Istrošku vám želáme do nového roka veľa zdravia, pozitívnej energie a každý deň veľkú dávku úsmevu na vašich tvárach. Vidíme sa v roku 2018!

 

Ak chceš od nás dostávať raz mesačne e-mail, ktorý ti zlepší náladu a ukáže ti, čo je nové v reklame a marketingu

—> KLIKAJ SEM 

Žiadne komentáre na All kind of reklama – Čo sme narozprávali počas roka v kancli

in-in #1 by Kuko

Ahoj, som Kuko a v Istropolitane mám na starosti digitál. Baví ma umenie, hudba, basket a škótska. Podstatnú časť svojho dňa trávim pracovne aj nepracovne na internete a rozhodol som…

Ahoj, som Kuko a v Istropolitane mám na starosti digitál. Baví ma umenie, hudba, basket a škótska. Podstatnú časť svojho dňa trávim pracovne aj nepracovne na internete a rozhodol som sa, že vám budem na našom blogu každé dva týždne prinášať výber vecí, ktoré ma zaujali, inšpirovali alebo pobavili. Nič premúdrelého. Budem sa snažiť písať to veľmi oddychovo. Užívajte.

Red Bull je stále inde

Videjko v ktorom nám Red Bull predstavuje 50 ročnú evolúciu FreeSkiingu sa u mňa jednoznačne radí medzi TOP vecičky, čo som od RB za poslednú dobu videl, a zároveň dokazuje prečo sú Red Bull, jeho content, projekty, celkovo marketing a športovci tam, kde sú. Produkcia, strih, hudbice a bomby čo tam ľudia dávajú… mňam!

 

Extended verzia aj so športovcami + iný super obsah tu: https://www.redbull.tv/video/AP-1QCN3Y9QW1W11/50-years-of-style

GoPro je naozaj aj GO aj PRO

Na snehu ešte zostaneme. GoPro tento rok predstavila, okrem iného, aj svoju Hero6 kamerku. Pri predstavovaní, ako to už býva zvykom, pustili aj video, na ktoré každý rok čakajú milióny ľudí po celom svete, a ktoré nám všetkým opäť raz odpieklo dekel. V nasledujúcom videu si pozrite, ako sa natáčali snežné ski scény do predstavovacieho videa. Extrémna produkcia, TOP jazdci, lokácia, technika… Ani si nechcem predstaviť koľko asi tak stáli tie výsledné 4 sekundy vo finálnom videu. Hold, GoPro nám stále ukazuje, ako sa robí jeden z najlepších content marketingov na svete.

Nike a dizajnovanie z budúcnosti

Čo by ste robili, keby vám dali nadizajnovať dresy pre všetky tímy v NBA? Zamýšľali by ste sa nad tým, ako sa hráči počas zápasu hýbu? Akú majú telesnú teplotu, koľko a kde sa potia, ako vysoko počas hry skáču, ako sa im naťahujú jednotlivé svaly? Chalani v Nike sa zamýšľali a nie len nad týmto.

Craft!

Posledný týždeň-dva som sa tiež namotal na rôzne ručne a na mieru vyrábané vecičky. Napozeral som asi 20 videí o topánkach a nejaké o sakách. Videli ste niekedy ako sa robia originál ručne šité topánky na mieru? A koľko taká sranda trvá a stojí? Ja stále hovorím, že remeslo má zlaté dno!

Rozhovor

DVTV je presne ten level rozhovorov, ktorý je pre mňa osobne TOP. Vecne, ostro, pritom fundovane a extrémne profesionálne. Tlieskam. Za posledné dni zaujal Krištof Kindera, ktorý mal inak v Prahe jednu z najlepších výstav na akej som kedy bol. Enjoy.

https://video.aktualne.cz/dvtv/stroj-na-zemetreseni-v-rudolfinu-umeni-ma-spis-zlobit-nez-zd/r~2c97b866e1b111e79704ac1f6b220ee8/

Songy

Ego vydal asi naočakávanejší album roka, takže si idem toto:

A samozrejme našich chalanov z roboty. A prečo? Lebo!

 

Ak sa vám blog páčil posuňte ho ďalej stlačením lajkovacieho tlačítka dolu, poprípade mi napíšte na kuko@istropolitana.sk čo zaujalo na nete za poslednú dobu vás a keď to bude TOP, hodím to do ďalšieho blogu.

 

Inak ak chceš od nás dostávať raz mesačne e-mail, ktorý ti zlepší náladu a ukáže ti, čo je nové v reklame a marketingu

—> KLIKAJ SEM 

Žiadne komentáre na in-in #1 by Kuko

Spoznaj Lenku M. 

Lenka je už na prvý pohľad nežná dáma, je veľmi milá a usmievavá. Je to však aj úplný adrenalínový nadšenec! Má za sebou asi 10 zoskokov bungee, zoskok z lietadla, potápanie či paraglajding. Rada fotí,…

Lenka je už na prvý pohľad nežná dáma, je veľmi milá a usmievavá. Je to však aj úplný adrenalínový nadšenec! Má za sebou asi 10 zoskokov bungeezoskok z lietadla, potápanie či paraglajding. Rada fotí, tancuje salsu a k práci pristupuje veľmi zodpovedne. Spoznaj Lenku, našu account managerku. 

 

Bol v tvojom živote nejaký zlomový bod, keď si si povedala, že chceš robiť v reklamke 

Stále mi napadne jeden bod a potom rozmýšľam, že tomu predchádzal ešte jeden bod a ten predtým a podobne. Asi najviac som to pocítila na výške. Študovala som síce ekonómiu, nie marketing, ale pôsobila som v študentskej organizácii AIESEC, ktorá organizuje stáže do celého sveta. Je to nezisková organizácia, ktorá funguje ako klasická firma a jej členovia si môžu vždy vyskúšať inú oblasť, resp. funkciu, v ktorej pôsobia. Majú stretnutia s klientmi, pracujú s reálnymi dátami, peniazmi atď. No a mňa vždy priťahovala práca na nejakej kampani. Robila som recruitingovú kampaň, selling, prezentácie a všetko ma tak nejako viedlo k prezentovaniu organizácie na verejnosti. Tak tam to niekde začalo. Nelákalo ma to ani na HR, ani na financie… Vždy som sa tam venovala nejakej odnoži marketingu.  

Spoznaj Lenku

 A ako si sa potom dostala až k nám, aká bola tvoja cesta? 

Pred pár rokmi som mala na starosti malú pobočku O2 v Banskej Bystrici, kde som sa starala nielen o koncových klientov, ale aj o marketing a zefektívnenie predaja. Dôležitým prelomom bolo ale moje zamilovanie sa. Do fotenia. Bola som fotografka, mala som aj malú firmu. Bola to vlastne malá digitálna marketingová agentúra, v ktorej som zastrešovala každú oblasť. Tak to totiž v mikrofirmách býva ?. To bolo predtým, ako som začala robiť accountku v Istropolitane.  

 Takže fotka je taká tvoja záľuba/vášeň? 

Áno, najmä cestovateľská. Mali sme s mojím vtedajším priateľom aj výstavu cestovateľskej fotografie FEEL THE WORLD. Najradšej fotím portréty ľudí. Také neštylizované, ktoré majú príbeh, také prirodzené. 

spoznaj lenku

Lenka sa venovala aj fotografii. Najradšej fotila portréty ľudí.

 Nechýba ti teraz tá kreatívna práca?  

Ani nie, mám pocit, že som aj tu kreatívna, len trochu inak. To, keď som začala byť za fotku platená a stala sa z toho rutina, spôsobilo, že ma to prestalo baviť. Keď som fotila na zákazku, bolo to síce super, že som mala vášeň a zároveň som za ňu bola platená, ale veľmi ťažko sa mi znášala kritika. Tým, že je to kreatívna práca, kde dávate aj vždy kus seba, brala som to osobnejšie. Takže som si uvedomila, že je pre mňa lepšie, keď robím manažovanie a tá kreatíva je len doplnok. 

Spomínala si cestovateľskú fotografiu, takže asi aj veľa cestuješ… 

Teraz už pomenej, ale stihla som už niečo pocestovať. Pol roka som žila na Novom Zélande, pol roka na Srí Lanke, rok a pol v Londýne, mesiac v Hongkongu a pracovala som aj v Írsku a na Cypre. Precestovala som juhovýchodnú Áziu, trošku Blízky východ a mojou srdcovkou sú Cookove ostrovy, ktoré som navštívila z Nového Zélandu. To bolo úžasné. Je to stále menej turistické miesto ako napríklad Fiji, ale nie je to úplný koniec sveta. Sú tam najbelšie pláže, aké som zatiaľ videla, a to aj v porovnaní s thajskou plážou z filmu „The Beach“ na Koh Phi Phi. 

spoznaj lenku

Lenka je aj vášnivá cestovateľka.

Aký typ cestovateľky si? Dobrodružný alebo preferuješ ležanie na pláži? 

Ja mám rada oboje. Milujem ležanie na pláži s farebným drinkom v ruke, ale aj dobrodružstvo. Napríklad ísť na štvorkolke v monzúnovom daždi do džungle. Spať u domácich Mjanmarčanov v horách či vydať sa 66 kilometrov za šamanom do pralesa. Proste čo najviac toho zažiť.  

 Aký najväčší extrém si počas cestovania zažila? 

Počas cestovania sme zažili rôzne situácie. Čo mi prvé napadne, tak to bolo asi v Mjanmarsku. Boli sme cez couchsurfing ubytovaní u jedného Inda, ktorý obchodoval s tíkovým drevom. Mal veľmi luxusný dom, mali sme aj vlastnú slúžku, ktorá nám ráno pripravila raňajky. Ale mala som z neho zvláštny pocit. Jeden večer sme sa s ním rozprávali o hinduizme a on mi hovoril o ich princípoch, ktorými žije a ja s nimi nesúhlasím. Vtedy som tak precitla, že som v niečom dome, je veľmi bohatý, sme za nejakou obrovskou bránou, ani neviem na akej ulici a… Pocítila som strach, neviem prečo.
Ale zažili sme aj iné situácie, okradli nás, mali sme nehodu. Hocičo sa stane. 

 Máš aj nejaký pozitívny extrém? ? 

Milión. Veľmi výrazné boli určite tie Cookove ostrovy. Tam som bola úplne ako v raji. A Nový Zéland, to bol obrovský zážitok. Milujem more aj hory. Napríklad sedieť v džungli a počúvať zvuky lesa, to je pre mňa úplne najviac. Hocikedy si na to spomeniem alebo niečo mi to pripomína… to bol pre mňa úplný relax, vyčistenie, proste to bola asi najväčšia dávka endorfínov.   

spoznaj lenku

Cookove ostrovy, raj na Zemi

Čo ťa najviac baví a motivuje pri tvojej práci? 

Najradšej mám, keď je klient spokojný. Keď mi povie, že posúvam niekoho dopredu, že sa o nich starám, zaujímam sa, že sú spokojní, tak vtedy som šťastná. O tom to je, aby oni mali obchodné výsledky, boli spokojní s komunikáciou a zároveň bola v agentúre dobrá nálada. Vtedy mám pocit, že tú prácu robím dobre. Veľmi ma motivuje aj sloboda v práci, páči sa mi, že sa vieme rozprávať, dohodnúť. Asi by bolo veľmi ťažké pracovať v neflexibilnom prostredí… Asi by som si na to dlhšie zvykala. Nesmierne ma teší aj to, keď sú ľudia okolo mňa pre niečo zapálení. Keď som na mítingu a horlivo diskutujeme o nejakej kampani, vtedy si uvedomím, že mám rada svoju prácu.  

 Čo je naopak najťažšie na tvojej práci? 

Najťažšie je asi to, keď mám veľa operatívy a nestíham dať tej práci niečo navyše, čo by som tomu chcela dať. Keď sú samé urgentné veci a som tým zahltená. Stresuje ma, keď málo využívam svoj potenciál. Vtedy je to pre mňa ťažké. Ráno vstať a ísť do stresu je náročné. Keď cez deň nájdem aspoň jednu vec, kde viem urobiť niečo navyše, vtedy viem, že to viem robiť dlhodobo. Keď to tam nie je, tak ma to ubíja a unavuje.  

spoznaj Lenku

Čo by si robila, keby si nebola v reklamke 

Bavilo by ma projektové riadenie niečoho, čohokoľvek. Niečo, čo má začiatok a koniec, a má to zmysel. A určite by to muselo byť v súlade s mojimi hodnotami.  

 Ako relaxuješ po práci?  

Veľa behám a tancujem. Hudba mi pomáha odreagovať sa. Je to zvláštne, ale takisto som rada sama. Tým, že v práci je okolo mňa stále veľa ľudí, rada strávim nejaký deň sama, idem sa bicyklovať, do prírody, potom si niekam sadnem a užívam si pokoj. Mám samozrejme aj rada párty s kamošmi, festivaly, toto ma tiež dobíja. Rada varím. Stravujem sa zdravo, ale niekedy aj zhreším. Napríklad dnes som mala zmrzlinu z Mekáča. Ups.
Chodím behať minimálne dvakrát do týždňa a tiež minimálne dvakrát do týždňa cvičiť. A pomedzi to nejaký bicykel.  

 Je niečo, čo o tebe väčšina ľudí nevie? 

Určite a je toho veľa ?. Podľa mňa veľa ľudí o mne nevie, že mám rada adrenalínové športy. Skákala som padákom z lietadla a asi desaťkrát som skočila bungee jumping. Potom som si už trénovala aj techniku, ako mám skočiť, skákala som aj dozadu. Adrenalín ma baví ?.  

spoznaj Lenku

Potápanie na Cypre

Čo by si chcela robiť, keby si mala kopec času a peňazí? 

No ak máš na mysli voľnočasové aktivity, tak napríklad by som vyskúšala skialpinizmus. Odviezť sa vrtuľníkom na nejaký brutálny výhľad a potom to zlyžovať. Alebo niečo s vodou… jazdiť na skútri, na jachte, lietať… všetko ?. Nejaký kontakt s vodou, vzduchom a so slnkom. 

Čo momentálne čítaš alebo pozeráš?  

Momentálne čítam Never eat alone. Predtým som napríklad čítala Girlboss. Je to autobiografia o babe, ktorá vybudovala e-shop Naughty Gal. Bola svojská. Tým svojím štýlom a dennou starostlivosťou najmä na online vybudovala brutálny fanklub. Robí veľmi vysoké predaje. Jej štýl módy bol veľmi špecifický, ale nebola úplne zaslepená. Nebála sa tam pridať aj niečo komerčné. Bola kreatívna, ale mala aj biznisové zmýšľanie. A to je pre mňa inšpiratívne, keď si niekto ide za svojím, počúva podnety z každej strany, ale vie si z nich vybrať, čo je dôležité. 

spoznaj Lenku

Akú hudbu rada počúvaš?  

Mám rada aj komerčné, aj nekomerčné veci. Pokojne aj Taylor Swift, ale aj arabský chillout, ten si veľmi rada pustím. Mám rada aj vážnu hudbu, tú počúvam veľmi často, keď sa chcem sústrediť. Sonáta mesačného svitu od Beethovena – to je moja topka. Milujem aj ženské sóla, ako napr. Birdy, Björk alebo Carmel Paradise.  

Máš nejakú obľúbenú hlášku z filmu?  

Mám rada veľa motivačných hlášok z filmu Peaceful warrior (Cesta pokojného bojovníka) od Dana Millmana. Napríklad: „There is no ordinary moment. There is never nothing going on.“ To mi vždy pripomenie, aká je každá chvíľa jedinečná. Každá skúsenosť a každý človek, ktorého stretnete, vás ovplyvní a zmení vám život. Neznamená to ale, že sa mám každú sekundu zamýšľať nad tým, čo sa okolo mňa deje. Znamená to, že si mám vážiť aj to, keď čakám na to, čo sa stane v mojom živote ďalej. Pretože my stále na niečo čakáme, ale väčšina života sa deje vo fáze čakania, a preto by sme si to čakanie mali vedieť užiť, lebo to je vlastne život. V dennodennom živote myslím napríklad aj tú cestu do práce, vážiť si všetko. Ja to praktizujem napríklad tak, že si v aute pustím hudbu nahlas a ešte hlasnejšie spievam ? (Prosím, nerobte to všetci, vraj sa na to nedá pozerať :D).
No a vtedy si poviem: „Ďakujem, že mám všetko, čo potrebujem, že mám okolo seba lásku, priateľov, že som zdravá a mám kam ísť, mám kde spať a mám prácu, ktorá ma baví.  

A svetový mier 😀 

Žiadne komentáre na Spoznaj Lenku M. 

Aj o tomto sa hovorilo na konferencii Marketing Festival 2017

V Prahe sa na konferencii Marketing Festival zišlo 1700 marketérov v podstate z celej Európy. Hovorilo sa o všeličom. Od pokročilých SEO techník a trendov až po využitie umelej inteligencie…

V Prahe sa na konferencii Marketing Festival zišlo 1700 marketérov v podstate z celej Európy. Hovorilo sa o všeličom. Od pokročilých SEO techník a trendov až po využitie umelej inteligencie v zdravotníctve. Dalo by sa toho popísať veľa, ale kto by to všetko čítal, že? Preklikajte si radšej rýchlu prezentáciu s najzaujímavejšími poznámkami, ktorú sme pre vás zbuchli.

Žiadne komentáre na Aj o tomto sa hovorilo na konferencii Marketing Festival 2017

Fotili sme TROSKY!

Práca v reklamke so sebou prináša kopec zaujímavej roboty a spolupráce. Najväčšie nadšenie v agentúre zavládne, keď sa naskytne nejaký výnimočný projekt, fotenie alebo točenie videa. A jedna takáto vec sa nám…

Práca v reklamke so sebou prináša kopec zaujímavej roboty a spolupráce. Najväčšie nadšenie v agentúre zavládne, keď sa naskytne nejaký výnimočný projekt, fotenie alebo točenie videa. A jedna takáto vec sa nám podarila aj vďaka nášmu klientovi Citroën Slovensko, ktorý zapožičal na turné TROSKY 2017 svoje nadupané auto.

Citroën Slovensko už dlhšie spolupracuje so slovenskými kapelami a hudobníkmi. Tentokrát sa rozhodol podporiť turné legendy slovenskej hip-hopovej scény, dua TROSKY a.k.a. Midi a Vec zo Zlatých Moraviec. Takúto spoluprácu treba, samozrejme, zdokumentovať. No a našou úlohou bolo zabezpečiť kompletnú fotoprodukciu. Nakoľko bolo potrebné fotiť aj zapožičané auto, hľadali sme lokalitu, ktorá by zapadala do nášho konceptu, ponúkla by nám dostatok miesta a času. Nakoniec sme našli ideálne miesto na Prístavnej ulici. Polorozpadnutá budova s veľkým parkoviskom. Čo viac si želať?

O samotne fotenie sa postaral Michal Vasil, ktorý dokáže zázraky aj v underground podmienkach. A keďže obrázky sú viac ako slová, tu je pár fotiek z backstagu tejto spolupráce.

Pred príchodom hlavných hviezd sme si zapózovali aj my

trosky citroen

Pnemuatiky na zaťaženia svetla musia byť! Ako správne TROSKY 🙂

vec trosky citroen

Vec nám pustil svoje TROSKY z nadupaného kazeťáku

A na záver celá crew pokope. Istropolitana Ogilvy & Citroën Slovensko & TROSKY

Žiadne komentáre na Fotili sme TROSKY!

Spoznaj Miša

Mišo je copywriter, bloger a najnovšie sa venuje aj divadlu. Svoj život celkom poctivo dokumentuje na Instagrame, či už na súkromnom alebo blogerskom Troška Troska. Takže ho možno už troška…

Mišo je copywriter, bloger a najnovšie sa venuje aj divadlu. Svoj život celkom poctivo dokumentuje na Instagrame, či už na súkromnom alebo blogerskom Troška Troska. Takže ho možno už troška poznáte. Ak nie, tak čítajte a spoznáte. 

 

Miško, ty si taký multitalentovaný človek, čomu všetkému sa venuješ?

Venujem sa hlavne reklame, tá mi zaberá najviac času. Vo voľnom čase tvorím veci do onlinu, čo je taký môj priestor, kde sa môžem vyblázniť. Dosť ma baví móda, z času na čas pomáham kamarátom návrhárom. A momentálne sa idem pustiť do divadla. Kamarátka Daša Krištofovičová, ktorá bola aj u nás v Akvárku, narazila na článok o týpkovi, ktorý bol vo väzení a držal hladovku, lebo mu nedávali vegánske jedlo. A mne hneď napadlo, že počúvaj, toto je námet na monodrámu. Napísali sme žiadosti o grant a pôvodne sme si mysleli, že ľudia si o nás budú myslieť, že sme blázni, že si z nich robíme srandu, ale nakoniec sme v jednom grante dostali plnú sumu. Ak všetko pôjde, ako má, v decembri budeme mať premiéru v divadle Ticho a spol.

Foto: Eva Nemethová

Vždy si vedel, že chceš písať alebo vymýšľať?

Ja som skončil Fakultu managementu, do čoho ma naši dotlačili s tým, že choď na manažment, budeš zarábať peniaze. Ale ja som sa vždy chcel venovať písaniu. No po škole som skončil v korporácii. To bolo pre mňa úplné peklo, vôbec som nechápal tú logiku a vzťahy a ako tam veci fungujú. Potreboval som sa nejako kreatívne vyblázniť. Tak som pomáhal kamoške, ktorá založila značku Puojd, s marketingom. Vtedy to bolo v úplných začiatkoch a ja som jej pomáhal, ako nastaviť veci, ako robiť kampane, ako poňať ideu slovenskosti. Puojd bol prvý projekt, kde som riešil kreatívnu činnosť.

Aká bola potom tvoja cesta k práci v reklame?

Ja som v reklamnej agentúre začínal vlastne celkom neskoro, mal som 28 rokov. Prešiel som si funkciami ako marketingový analytik v poisťovni, segmentový manažér v banke a potom mi nejako ruplo v bedni a vyhodili ma. Rok som bol nezamestnaný a som iba rozmýšľal, že čo a ako. To bolo obdobie, keď som posielal portfóliá a životopisy do reklamiek. A Istropolitana mala výzvu, že sprav video a pošli nám ho. Deň pred deadlinom som bol celú noc hore a vlastne som ani nevedel, ako sa tie videá robia, ale skúsil som to. Zanimoval som Packmana, ktorý žral značky, a to som im poslal. A oni sa dlho potom neozývali, medzičasom ma vyhodili z ďalšej korporácie. No a vtedy som si myslel, že už som úplne skončil, čo teraz so životom. A potom ma zavolali z Istropolitany na pohovor. Takže takto som sa ja dostal do reklamy.

A vyskilloval si sa na úspešného copywritera ?

Tu je to ťažšie, lebo Istropolitana má povesť copywriterskej agentúry. Chvíľu to trvalo, kým som si našiel svoj rukopis, a to je asi to hlavné, čo človek musí mať.

Foto: Andrea Juneková

Čo ťa najviac baví alebo motivuje v práci?

Mňa motivuje, keď môžem robiť s ľuďmi, ktorí sú moja krvná skupina. Sú to ľudia, ktorí reklamu neberú až tak vážne alebo nie sú do nej až takí namočení. Baví ma robiť s režisérom Braňom Vinczem, robili sme spolu klip Max Bazovski pre VÚB banku, celý proces bol dosť nereklamný. On má svojský pohľad a rukopis a mám rád, že je pankáč v týchto veciach. A tiež ma teší spolupráca s Barborou Idesovou, lebo to je moja blízka kamoška, bavia ma jej ilustrácie a VUBka si ju vybrala na tetovačky na Grape. Teší ma, keď si klienti vyberajú veci, ktoré sú mi blízke.

Si perfekcionista?

To je otázka, čo dokážeš v rámci možností. Aj čo sa týka reklám. Je len veľmi málo mojich reklám, s ktorými by som bol fakt spokojný. Jediná vec, s ktorou som maximálne spokojný, je lanovka pre Tesco mobile. Ja som navrhol koncept a Peťo Darovec napísal v rámci ponúk so superlatívmi spot s lanovkou. Na začiatku sme mali úplne inú sériu spotov a skoro celá skončila v koši, lebo návrhy boli moc odvážne na klienta. Lanovka to ako jediná prežila a natočila sa. Pre mňa je to spot par excelance, celý ako je spravený. Ale myslím si, že celá séria mohla byť silnejšia.

Foto: Eva Nemethová

Si zakladateľ a spoluautor blogu Troška Troska, s ktorým sa pravidelne umiestňujete v top 5 v ankete Bloger roka. Ako vznikol tento blog a o čom píšete?

Ja som mal tých blogov viac. Najprv som si založil blog Eastern Hipster, kde som robil koláže s opitou Sue Ellen s poznámkami na súčasnú spoločnosť, subkultúry a trendy. Lenže vždy som chcel robiť väčšie texty, nielen bublinkové komiksy. V čase, keď som nad tým intenzívne rozmýšľal, som stretol Lýdiu. Ona je bábkoherečka, pozvala ma na svoje predstavenie a ja som očakával rozprávku s bábkami. Ale mala predstavenie o sebe, ktoré bolo napísané na základe esemesiek od jej bývalého. A celé to bola taká ťažká psychadélia pre mňa, že som si hovoril, že wau toto je super. Išli sme si potom sadnúť a ona mi povedala, že nevie písať o ničom inom iba o sebe. Tak si hovorím, že to sme asi dvaja. A začali sme blog Troška Troska. Celý blog je založený na našich životných neúspechoch, traumách a depresiách. Je to celé také hrabanie sa v emočnom bahne a je to časovo náročné, lebo počas písania chytám ťažké stavy. Ale momentálne sme sa s Lýdiou pohádali a celkovo sa naše cesty rozchádzajú, ale zase to je tiež asi život.

Ako relaxuješ po práci, ak stíhaš vôbec relaxovať?

Ja chodím na jogu. Aj kampaň pre Tesco mobile s jogou je inšpirovaná tým, že sme išli s Lýdiou na hodinu pre začiatočníkov, kde v strede hodiny začali ľudia robiť stojky na hlave, a ja pozerám, že toto ja nedám. Stojky ešte stále neviem, ale dám už pozíciu vrany, že si zasekneš kolená pod pazuchy a zdvihneš sa na rukách. Ale ja som väčšinou taký spotený, že sa mi šmýkajú nohy aj ruky, tak radšej žiadne zdvíhačky nedávam.

Takže si aj taký športový typ?

Nie som vôbec športový typ, ja to robím iba kvôli tomu, aby som sa nezbláznil. Dobré nápady dostávam v momente oddýchnutia. Plávam si v bazéne a vymýšľam si reklamy. V agentúre mi chodí zadanie za zadaním a ja už fakt neviem čo skôr. Ale všetky dobré kampane mi napadli tak, že som si lámal hlavu v agentúre, ale riešenie mi prišlo, až keď som opustil budovu.

Foto: Lýdia Petrušová

Ty si aj dosť taký spoločenský človek a párty man, aspoň taký dojem má človek z tvojich Instastories kde pravidelne dokumentuješ svoj život ?

Ja mám tendenciu priťahovať bláznivých ľudí a bláznivé bizarné situácie. Ono to nesúvisí vyslovene s tým párty životom, ja iba dojdem napríklad do Paríža, a tam čo sa diali za veci… Skoro nás okradli, stratili sme sa v metre, potom  na byt, kde zrazu dobehne týpek v maske, nakoniec som zistil, že to je kamoš, ktorý mi išiel spraviť narodeninové prekvapenie. Asi to je tým, v akej spoločnosti sa ja vyskytujem. Nie je to vyslovene párty život, ale skôr tá bizarná konštelácia ľudí, ktorých mám okolo seba.

A to sú akí? Ja ťa vnímam, že sa pohybuješ v takej hipsterskej, umeleckej alternatívnej spoločnosti… 

Vieš, v Berlíne máš hipsterskú štvrť, v Prahe máš hipsterskú lokalitu a v Bratislave všetci sedia vo Vanese. Snažím sa zaujímať nielen o to, čo je cool, čo je hipsterské, ale už len kvôli svojej robote aj o nejaké ďalšie veci, čo sa týka umenia, či už je to dizajn, výtvarné umenie, hudba, divadlo. Ja mám takú obľúbenú knihu, ktorá sa volá Reklama pre ľudí, ktorí nenávidia reklamu, a tam sa hovorí, že keď ľudia čerpajú inšpiráciu z reklamnej brandže, môžu spraviť len taký slabý odvar toho, čo už v reklame vzniklo. Ale na to, aby prišli s nejakými originálnymi nápadmi, musia čerpať z umenia. Preto ja niekedy vezmem kolegov arťákov na výstavu dizajnu. Myslím si, že ľudia sa musia takto udržiavať v obraze, že čo sa vlastne deje na scéne a čo je vo vzduchu. A to by mala podľa mňa reklama odrážať. Nie je podstatné, čo sa deje v reklame, mali by sme reflektovať to, čo sa deje v spoločnosti.

Foto: Eva Nemethová

Čo ťa ešte inšpiruje, čo momentálne čítaš?

Mám teraz požičaného Etgara Kereta z knižnice, kniha sa volá Zrazu klope ktosi na dvere. A potom si čítam Zostať nažive od Michela Houellebecqa, kde dáva rady, ako by sa mal človek pohybovať medzi zamestnaním a asociálnym životom a ako v tom hľadať inšpiráciu. Je to pre mňa zaujímavá kniha, je to strašne sadisticky napísané o živote umelcov. Ako im nevychádza osobný život, lebo je to pre nich šedá zóna. Niežeby som sa považoval za umelca, ale toto vysvetlenie môžem aplikovať na to, prečo je môj osobný život taká veľká tragédia.

A chodievaš teda do knižnice? To je tiež dobrý old skuul.

Hej, v Petržalskej knižnici si hľadám knihy. Začalo sa to tak, že som si tam bol hľadať knihu kolegu Vlada Jančeka, a na jej základe som pochopil jeho skrytého génia. Teraz je tá éra, že letí Čistá duša, ale keď si prečítate Vladovu knihu, tak vidíte, že on robil niečo obdobné už v 90. rokoch. Keby bol v tom období Instagram, tak Vlado by bol jedna veľká star. On dokonca robil ešte aj vlogy v období, keď sa vlogy nerobili. Vlado predbehol dobu natoľko, že on už si ani nepamätá, ako ju predbehol.

A čo rád pozeráš, počúvaš?

Potom čo sa týka počúvania, Spotify discover weekly je pre mňa najlepší spôsob, ako nájsť novú hudbu. Strašne mám rád Xaviera Dolana a jeho filmy. A zo seriálov mám najradšej klasiky ako Game of Thrones, House of Cards, Orange Is the New Black a RuPaul’s Drag Race. Mal som predplatený Netflix, ale musel som si ho zrušiť, lebo som nevychádzal z domu. Keď vyjde nová séria Orange Is the New Black, tak iba sedím doma zavretý a kukám.

Foto: Lýdia Petrušová

Ozaj, spomínal si Paríž, Berlín… rád cestuješ?

Ja najradšej prídem do nejakého mesta, kde mám lokálneho človeka, ktorý nás povodí po meste. Ja nenávidím dovolenkové rezorty a turistické atrakcie. V Paríži som sa pohádal s Lýdiou, lebo som jej hovoril, že na Eiffelovku ja ani za boha nepôjdem, a zakladám si na tom, že Eifelovku zakaždým odignorujem. A keď chcela ísť na Champs-Élysées, tak to som vybuchol, že sa nebudem trepať na parížsku Obchodnú. Väčšinou mám rád autentickú tvár mesta, ktorú ti dokážu ukázať iba miestni.

A ako sa kontaktuješ s miestnymi? 

Napríklad v Barcelone mám kamošku, za ktorou chodím každé leto, a ona mi povie, že čo je nové, kam treba ísť. Toto tetovanie mám z Barcelony, to bolo celé také vtipné. Prišiel som do Barcelony a ona ma ťahala do jedného tetovacieho štúdia, sú tam strašní sexoši a mal by som to tam vidieť. Tak sme išli kuknúť a ja som začal riešiť, že čo im vlastne povieme, kamoška navrhla, že by sme im mali ukázať nejaký námet na tetovanie, a tak sme si googlili v metre obrázky, ktoré sme si sťahovali do mobilu. A potom som zo štúdia odchádzal s vytetovanou sovou.

Foto: Dorota Budziňáková

S Lýdiou sme spoznávanie miest riešili tak, že sme natočili Instastories na Troška Troska a pýtali sme si tipy na mesto. A Slováci, ktorí v nich žijú už dlhšie nám potom písali, kam treba ísť a čo treba vidieť. Instastories je pre mňa ako Tindrovská zoznamka, ale ešte lepšia, lebo sa zoznámiš s miestnymi ľuďmi a namiesto sexu ti ukážu mesto.

Žiadne komentáre na Spoznaj Miša

Hľadáme reklamné talenty na východe

  !!! UPDATE !!! Výberové konanie bolo ukončené. Ďakujeme! 🙂    Vyhraté tendre, ale aj nové príležitosti našich existujúcich klientov nás popohnali k rozhodnutiu, nad ktorým sme uvažovali už nejakú tú…

 

!!! UPDATE !!! Výberové konanie bolo ukončené. Ďakujeme! 🙂 

 

Vyhraté tendre, ale aj nové príležitosti našich existujúcich klientov nás popohnali k rozhodnutiu, nad ktorým sme uvažovali už nejakú tú chvíľku. V dohľadnom čase plánujeme našu firemnú červenú farbu rozliať aj po nejakých kanceláriách v Košiciach a rozšíriť tak Istropolitanu Ogilvy aj do tejto metropoly východu. No a na to potrebujeme vymakaný tím.

Čo potrebujeme?

Hľadáme TOP ľudí, ktorí sa chcú stať členmi jednej z najsilnejších agentúr na slovenskom reklamnom trhu. Ak chceš pracovať so špičkou, nastal čas sa poriadne hecnúť. Kúp veľké balenie nesky, zalej horčičák a okamžite začni leštiť portfólio. Ak uspeješ, čaká ťa nehynúca sláva, klinec podľa vlastného výberu na víkend s plnou nádržou zadarmo, uvítacia žúrka a super džoby pre odvážnych klientov.

Jaaaj, a inak, toto sme my

Sme súčasťou celosvetovej siete Ogilvy, ktorá združuje viac ako 450 officov v 169 mestách po svete. Na poličkách máme 680 kreatívnych ocenení z domova aj zo sveta a nazbierali sme aj 69 cien EFFIE, čo je inak len tak medzi nami najviac ocenení za efektivitu v reklame na Slovensku.

Obsadzujeme 3 pozície.

Manažéra. Grafika/dizajnéra/arťáka/pixelnindžu – je nám jedno, ako si to nazveš. No a, samozrejme, copywritera. CV, portfólio a jedno zložené súvetie podraďovacieho typu, v ktorom vysvetlíš, prečo by sme mali vybrať práve teba, posielaj na job@istropolitana.sk Do predmetu napíš pracovnú pozíciu, na ktorú sa hlásiš, a pripoj VÝCHOD.

Žiadne komentáre na Hľadáme reklamné talenty na východe

Type on the field below and hit Enter/Return to search