Kategória: Spoznaj…

Spoznaj Lenku M. 

Lenka je už na prvý pohľad nežná dáma, je veľmi milá a usmievavá. Je to však aj úplný adrenalínový nadšenec! Má za sebou asi 10 zoskokov bungee, zoskok z lietadla, potápanie či paraglajding. Rada fotí,…

Lenka je už na prvý pohľad nežná dáma, je veľmi milá a usmievavá. Je to však aj úplný adrenalínový nadšenec! Má za sebou asi 10 zoskokov bungeezoskok z lietadla, potápanie či paraglajding. Rada fotí, tancuje salsu a k práci pristupuje veľmi zodpovedne. Spoznaj Lenku, našu account managerku. 

 

Bol v tvojom živote nejaký zlomový bod, keď si si povedala, že chceš robiť v reklamke 

Stále mi napadne jeden bod a potom rozmýšľam, že tomu predchádzal ešte jeden bod a ten predtým a podobne. Asi najviac som to pocítila na výške. Študovala som síce ekonómiu, nie marketing, ale pôsobila som v študentskej organizácii AIESEC, ktorá organizuje stáže do celého sveta. Je to nezisková organizácia, ktorá funguje ako klasická firma a jej členovia si môžu vždy vyskúšať inú oblasť, resp. funkciu, v ktorej pôsobia. Majú stretnutia s klientmi, pracujú s reálnymi dátami, peniazmi atď. No a mňa vždy priťahovala práca na nejakej kampani. Robila som recruitingovú kampaň, selling, prezentácie a všetko ma tak nejako viedlo k prezentovaniu organizácie na verejnosti. Tak tam to niekde začalo. Nelákalo ma to ani na HR, ani na financie… Vždy som sa tam venovala nejakej odnoži marketingu.  

Spoznaj Lenku

 A ako si sa potom dostala až k nám, aká bola tvoja cesta? 

Pred pár rokmi som mala na starosti malú pobočku O2 v Banskej Bystrici, kde som sa starala nielen o koncových klientov, ale aj o marketing a zefektívnenie predaja. Dôležitým prelomom bolo ale moje zamilovanie sa. Do fotenia. Bola som fotografka, mala som aj malú firmu. Bola to vlastne malá digitálna marketingová agentúra, v ktorej som zastrešovala každú oblasť. Tak to totiž v mikrofirmách býva 🙂. To bolo predtým, ako som začala robiť accountku v Istropolitane.  

 Takže fotka je taká tvoja záľuba/vášeň? 

Áno, najmä cestovateľská. Mali sme s mojím vtedajším priateľom aj výstavu cestovateľskej fotografie FEEL THE WORLD. Najradšej fotím portréty ľudí. Také neštylizované, ktoré majú príbeh, také prirodzené. 

spoznaj lenku

Lenka sa venovala aj fotografii. Najradšej fotila portréty ľudí.

 Nechýba ti teraz tá kreatívna práca?  

Ani nie, mám pocit, že som aj tu kreatívna, len trochu inak. To, keď som začala byť za fotku platená a stala sa z toho rutina, spôsobilo, že ma to prestalo baviť. Keď som fotila na zákazku, bolo to síce super, že som mala vášeň a zároveň som za ňu bola platená, ale veľmi ťažko sa mi znášala kritika. Tým, že je to kreatívna práca, kde dávate aj vždy kus seba, brala som to osobnejšie. Takže som si uvedomila, že je pre mňa lepšie, keď robím manažovanie a tá kreatíva je len doplnok. 

Spomínala si cestovateľskú fotografiu, takže asi aj veľa cestuješ… 

Teraz už pomenej, ale stihla som už niečo pocestovať. Pol roka som žila na Novom Zélande, pol roka na Srí Lanke, rok a pol v Londýne, mesiac v Hongkongu a pracovala som aj v Írsku a na Cypre. Precestovala som juhovýchodnú Áziu, trošku Blízky východ a mojou srdcovkou sú Cookove ostrovy, ktoré som navštívila z Nového Zélandu. To bolo úžasné. Je to stále menej turistické miesto ako napríklad Fiji, ale nie je to úplný koniec sveta. Sú tam najbelšie pláže, aké som zatiaľ videla, a to aj v porovnaní s thajskou plážou z filmu „The Beach“ na Koh Phi Phi. 

spoznaj lenku

Lenka je aj vášnivá cestovateľka.

Aký typ cestovateľky si? Dobrodružný alebo preferuješ ležanie na pláži? 

Ja mám rada oboje. Milujem ležanie na pláži s farebným drinkom v ruke, ale aj dobrodružstvo. Napríklad ísť na štvorkolke v monzúnovom daždi do džungle. Spať u domácich Mjanmarčanov v horách či vydať sa 66 kilometrov za šamanom do pralesa. Proste čo najviac toho zažiť.  

 Aký najväčší extrém si počas cestovania zažila? 

Počas cestovania sme zažili rôzne situácie. Čo mi prvé napadne, tak to bolo asi v Mjanmarsku. Boli sme cez couchsurfing ubytovaní u jedného Inda, ktorý obchodoval s tíkovým drevom. Mal veľmi luxusný dom, mali sme aj vlastnú slúžku, ktorá nám ráno pripravila raňajky. Ale mala som z neho zvláštny pocit. Jeden večer sme sa s ním rozprávali o hinduizme a on mi hovoril o ich princípoch, ktorými žije a ja s nimi nesúhlasím. Vtedy som tak precitla, že som v niečom dome, je veľmi bohatý, sme za nejakou obrovskou bránou, ani neviem na akej ulici a… Pocítila som strach, neviem prečo.
Ale zažili sme aj iné situácie, okradli nás, mali sme nehodu. Hocičo sa stane. 

 Máš aj nejaký pozitívny extrém? 😊 

Milión. Veľmi výrazné boli určite tie Cookove ostrovy. Tam som bola úplne ako v raji. A Nový Zéland, to bol obrovský zážitok. Milujem more aj hory. Napríklad sedieť v džungli a počúvať zvuky lesa, to je pre mňa úplne najviac. Hocikedy si na to spomeniem alebo niečo mi to pripomína… to bol pre mňa úplný relax, vyčistenie, proste to bola asi najväčšia dávka endorfínov.   

spoznaj lenku

Cookove ostrovy, raj na Zemi

Čo ťa najviac baví a motivuje pri tvojej práci? 

Najradšej mám, keď je klient spokojný. Keď mi povie, že posúvam niekoho dopredu, že sa o nich starám, zaujímam sa, že sú spokojní, tak vtedy som šťastná. O tom to je, aby oni mali obchodné výsledky, boli spokojní s komunikáciou a zároveň bola v agentúre dobrá nálada. Vtedy mám pocit, že tú prácu robím dobre. Veľmi ma motivuje aj sloboda v práci, páči sa mi, že sa vieme rozprávať, dohodnúť. Asi by bolo veľmi ťažké pracovať v neflexibilnom prostredí… Asi by som si na to dlhšie zvykala. Nesmierne ma teší aj to, keď sú ľudia okolo mňa pre niečo zapálení. Keď som na mítingu a horlivo diskutujeme o nejakej kampani, vtedy si uvedomím, že mám rada svoju prácu.  

 Čo je naopak najťažšie na tvojej práci? 

Najťažšie je asi to, keď mám veľa operatívy a nestíham dať tej práci niečo navyše, čo by som tomu chcela dať. Keď sú samé urgentné veci a som tým zahltená. Stresuje ma, keď málo využívam svoj potenciál. Vtedy je to pre mňa ťažké. Ráno vstať a ísť do stresu je náročné. Keď cez deň nájdem aspoň jednu vec, kde viem urobiť niečo navyše, vtedy viem, že to viem robiť dlhodobo. Keď to tam nie je, tak ma to ubíja a unavuje.  

spoznaj Lenku

Čo by si robila, keby si nebola v reklamke 

Bavilo by ma projektové riadenie niečoho, čohokoľvek. Niečo, čo má začiatok a koniec, a má to zmysel. A určite by to muselo byť v súlade s mojimi hodnotami.  

 Ako relaxuješ po práci?  

Veľa behám a tancujem. Hudba mi pomáha odreagovať sa. Je to zvláštne, ale takisto som rada sama. Tým, že v práci je okolo mňa stále veľa ľudí, rada strávim nejaký deň sama, idem sa bicyklovať, do prírody, potom si niekam sadnem a užívam si pokoj. Mám samozrejme aj rada párty s kamošmi, festivaly, toto ma tiež dobíja. Rada varím. Stravujem sa zdravo, ale niekedy aj zhreším. Napríklad dnes som mala zmrzlinu z Mekáča. Ups.
Chodím behať minimálne dvakrát do týždňa a tiež minimálne dvakrát do týždňa cvičiť. A pomedzi to nejaký bicykel.  

 Je niečo, čo o tebe väčšina ľudí nevie? 

Určite a je toho veľa 😊. Podľa mňa veľa ľudí o mne nevie, že mám rada adrenalínové športy. Skákala som padákom z lietadla a asi desaťkrát som skočila bungee jumping. Potom som si už trénovala aj techniku, ako mám skočiť, skákala som aj dozadu. Adrenalín ma baví 😊.  

spoznaj Lenku

Potápanie na Cypre

Čo by si chcela robiť, keby si mala kopec času a peňazí? 

No ak máš na mysli voľnočasové aktivity, tak napríklad by som vyskúšala skialpinizmus. Odviezť sa vrtuľníkom na nejaký brutálny výhľad a potom to zlyžovať. Alebo niečo s vodou… jazdiť na skútri, na jachte, lietať… všetko 🙂. Nejaký kontakt s vodou, vzduchom a so slnkom. 

Čo momentálne čítaš alebo pozeráš?  

Momentálne čítam Never eat alone. Predtým som napríklad čítala Girlboss. Je to autobiografia o babe, ktorá vybudovala e-shop Naughty Gal. Bola svojská. Tým svojím štýlom a dennou starostlivosťou najmä na online vybudovala brutálny fanklub. Robí veľmi vysoké predaje. Jej štýl módy bol veľmi špecifický, ale nebola úplne zaslepená. Nebála sa tam pridať aj niečo komerčné. Bola kreatívna, ale mala aj biznisové zmýšľanie. A to je pre mňa inšpiratívne, keď si niekto ide za svojím, počúva podnety z každej strany, ale vie si z nich vybrať, čo je dôležité. 

spoznaj Lenku

Akú hudbu rada počúvaš?  

Mám rada aj komerčné, aj nekomerčné veci. Pokojne aj Taylor Swift, ale aj arabský chillout, ten si veľmi rada pustím. Mám rada aj vážnu hudbu, tú počúvam veľmi často, keď sa chcem sústrediť. Sonáta mesačného svitu od Beethovena – to je moja topka. Milujem aj ženské sóla, ako napr. Birdy, Björk alebo Carmel Paradise.  

Máš nejakú obľúbenú hlášku z filmu?  

Mám rada veľa motivačných hlášok z filmu Peaceful warrior (Cesta pokojného bojovníka) od Dana Millmana. Napríklad: „There is no ordinary moment. There is never nothing going on.“ To mi vždy pripomenie, aká je každá chvíľa jedinečná. Každá skúsenosť a každý človek, ktorého stretnete, vás ovplyvní a zmení vám život. Neznamená to ale, že sa mám každú sekundu zamýšľať nad tým, čo sa okolo mňa deje. Znamená to, že si mám vážiť aj to, keď čakám na to, čo sa stane v mojom živote ďalej. Pretože my stále na niečo čakáme, ale väčšina života sa deje vo fáze čakania, a preto by sme si to čakanie mali vedieť užiť, lebo to je vlastne život. V dennodennom živote myslím napríklad aj tú cestu do práce, vážiť si všetko. Ja to praktizujem napríklad tak, že si v aute pustím hudbu nahlas a ešte hlasnejšie spievam 🙂 (Prosím, nerobte to všetci, vraj sa na to nedá pozerať :D).
No a vtedy si poviem: „Ďakujem, že mám všetko, čo potrebujem, že mám okolo seba lásku, priateľov, že som zdravá a mám kam ísť, mám kde spať a mám prácu, ktorá ma baví.  

A svetový mier 😀 

Žiadne komentáre na Spoznaj Lenku M. 

Spoznaj Miša

Mišo je copywriter, bloger a najnovšie sa venuje aj divadlu. Svoj život celkom poctivo dokumentuje na Instagrame, či už na súkromnom alebo blogerskom Troška Troska. Takže ho možno už troška…

Mišo je copywriter, bloger a najnovšie sa venuje aj divadlu. Svoj život celkom poctivo dokumentuje na Instagrame, či už na súkromnom alebo blogerskom Troška Troska. Takže ho možno už troška poznáte. Ak nie, tak čítajte a spoznáte. 

 

Miško, ty si taký multitalentovaný človek, čomu všetkému sa venuješ?

Venujem sa hlavne reklame, tá mi zaberá najviac času. Vo voľnom čase tvorím veci do onlinu, čo je taký môj priestor, kde sa môžem vyblázniť. Dosť ma baví móda, z času na čas pomáham kamarátom návrhárom. A momentálne sa idem pustiť do divadla. Kamarátka Daša Krištofovičová, ktorá bola aj u nás v Akvárku, narazila na článok o týpkovi, ktorý bol vo väzení a držal hladovku, lebo mu nedávali vegánske jedlo. A mne hneď napadlo, že počúvaj, toto je námet na monodrámu. Napísali sme žiadosti o grant a pôvodne sme si mysleli, že ľudia si o nás budú myslieť, že sme blázni, že si z nich robíme srandu, ale nakoniec sme v jednom grante dostali plnú sumu. Ak všetko pôjde, ako má, v decembri budeme mať premiéru v divadle Ticho a spol.

Foto: Eva Nemethová

Vždy si vedel, že chceš písať alebo vymýšľať?

Ja som skončil Fakultu managementu, do čoho ma naši dotlačili s tým, že choď na manažment, budeš zarábať peniaze. Ale ja som sa vždy chcel venovať písaniu. No po škole som skončil v korporácii. To bolo pre mňa úplné peklo, vôbec som nechápal tú logiku a vzťahy a ako tam veci fungujú. Potreboval som sa nejako kreatívne vyblázniť. Tak som pomáhal kamoške, ktorá založila značku Puojd, s marketingom. Vtedy to bolo v úplných začiatkoch a ja som jej pomáhal, ako nastaviť veci, ako robiť kampane, ako poňať ideu slovenskosti. Puojd bol prvý projekt, kde som riešil kreatívnu činnosť.

Aká bola potom tvoja cesta k práci v reklame?

Ja som v reklamnej agentúre začínal vlastne celkom neskoro, mal som 28 rokov. Prešiel som si funkciami ako marketingový analytik v poisťovni, segmentový manažér v banke a potom mi nejako ruplo v bedni a vyhodili ma. Rok som bol nezamestnaný a som iba rozmýšľal, že čo a ako. To bolo obdobie, keď som posielal portfóliá a životopisy do reklamiek. A Istropolitana mala výzvu, že sprav video a pošli nám ho. Deň pred deadlinom som bol celú noc hore a vlastne som ani nevedel, ako sa tie videá robia, ale skúsil som to. Zanimoval som Packmana, ktorý žral značky, a to som im poslal. A oni sa dlho potom neozývali, medzičasom ma vyhodili z ďalšej korporácie. No a vtedy som si myslel, že už som úplne skončil, čo teraz so životom. A potom ma zavolali z Istropolitany na pohovor. Takže takto som sa ja dostal do reklamy.

A vyskilloval si sa na úspešného copywritera 😊

Tu je to ťažšie, lebo Istropolitana má povesť copywriterskej agentúry. Chvíľu to trvalo, kým som si našiel svoj rukopis, a to je asi to hlavné, čo človek musí mať.

Foto: Andrea Juneková

Čo ťa najviac baví alebo motivuje v práci?

Mňa motivuje, keď môžem robiť s ľuďmi, ktorí sú moja krvná skupina. Sú to ľudia, ktorí reklamu neberú až tak vážne alebo nie sú do nej až takí namočení. Baví ma robiť s režisérom Braňom Vinczem, robili sme spolu klip Max Bazovski pre VÚB banku, celý proces bol dosť nereklamný. On má svojský pohľad a rukopis a mám rád, že je pankáč v týchto veciach. A tiež ma teší spolupráca s Barborou Idesovou, lebo to je moja blízka kamoška, bavia ma jej ilustrácie a VUBka si ju vybrala na tetovačky na Grape. Teší ma, keď si klienti vyberajú veci, ktoré sú mi blízke.

Si perfekcionista?

To je otázka, čo dokážeš v rámci možností. Aj čo sa týka reklám. Je len veľmi málo mojich reklám, s ktorými by som bol fakt spokojný. Jediná vec, s ktorou som maximálne spokojný, je lanovka pre Tesco mobile. Ja som navrhol koncept a Peťo Darovec napísal v rámci ponúk so superlatívmi spot s lanovkou. Na začiatku sme mali úplne inú sériu spotov a skoro celá skončila v koši, lebo návrhy boli moc odvážne na klienta. Lanovka to ako jediná prežila a natočila sa. Pre mňa je to spot par excelance, celý ako je spravený. Ale myslím si, že celá séria mohla byť silnejšia.

Foto: Eva Nemethová

Si zakladateľ a spoluautor blogu Troška Troska, s ktorým sa pravidelne umiestňujete v top 5 v ankete Bloger roka. Ako vznikol tento blog a o čom píšete?

Ja som mal tých blogov viac. Najprv som si založil blog Eastern Hipster, kde som robil koláže s opitou Sue Ellen s poznámkami na súčasnú spoločnosť, subkultúry a trendy. Lenže vždy som chcel robiť väčšie texty, nielen bublinkové komiksy. V čase, keď som nad tým intenzívne rozmýšľal, som stretol Lýdiu. Ona je bábkoherečka, pozvala ma na svoje predstavenie a ja som očakával rozprávku s bábkami. Ale mala predstavenie o sebe, ktoré bolo napísané na základe esemesiek od jej bývalého. A celé to bola taká ťažká psychadélia pre mňa, že som si hovoril, že wau toto je super. Išli sme si potom sadnúť a ona mi povedala, že nevie písať o ničom inom iba o sebe. Tak si hovorím, že to sme asi dvaja. A začali sme blog Troška Troska. Celý blog je založený na našich životných neúspechoch, traumách a depresiách. Je to celé také hrabanie sa v emočnom bahne a je to časovo náročné, lebo počas písania chytám ťažké stavy. Ale momentálne sme sa s Lýdiou pohádali a celkovo sa naše cesty rozchádzajú, ale zase to je tiež asi život.

Ako relaxuješ po práci, ak stíhaš vôbec relaxovať?

Ja chodím na jogu. Aj kampaň pre Tesco mobile s jogou je inšpirovaná tým, že sme išli s Lýdiou na hodinu pre začiatočníkov, kde v strede hodiny začali ľudia robiť stojky na hlave, a ja pozerám, že toto ja nedám. Stojky ešte stále neviem, ale dám už pozíciu vrany, že si zasekneš kolená pod pazuchy a zdvihneš sa na rukách. Ale ja som väčšinou taký spotený, že sa mi šmýkajú nohy aj ruky, tak radšej žiadne zdvíhačky nedávam.

Takže si aj taký športový typ?

Nie som vôbec športový typ, ja to robím iba kvôli tomu, aby som sa nezbláznil. Dobré nápady dostávam v momente oddýchnutia. Plávam si v bazéne a vymýšľam si reklamy. V agentúre mi chodí zadanie za zadaním a ja už fakt neviem čo skôr. Ale všetky dobré kampane mi napadli tak, že som si lámal hlavu v agentúre, ale riešenie mi prišlo, až keď som opustil budovu.

Foto: Lýdia Petrušová

Ty si aj dosť taký spoločenský človek a párty man, aspoň taký dojem má človek z tvojich Instastories kde pravidelne dokumentuješ svoj život 😊

Ja mám tendenciu priťahovať bláznivých ľudí a bláznivé bizarné situácie. Ono to nesúvisí vyslovene s tým párty životom, ja iba dojdem napríklad do Paríža, a tam čo sa diali za veci… Skoro nás okradli, stratili sme sa v metre, potom  na byt, kde zrazu dobehne týpek v maske, nakoniec som zistil, že to je kamoš, ktorý mi išiel spraviť narodeninové prekvapenie. Asi to je tým, v akej spoločnosti sa ja vyskytujem. Nie je to vyslovene párty život, ale skôr tá bizarná konštelácia ľudí, ktorých mám okolo seba.

A to sú akí? Ja ťa vnímam, že sa pohybuješ v takej hipsterskej, umeleckej alternatívnej spoločnosti… 

Vieš, v Berlíne máš hipsterskú štvrť, v Prahe máš hipsterskú lokalitu a v Bratislave všetci sedia vo Vanese. Snažím sa zaujímať nielen o to, čo je cool, čo je hipsterské, ale už len kvôli svojej robote aj o nejaké ďalšie veci, čo sa týka umenia, či už je to dizajn, výtvarné umenie, hudba, divadlo. Ja mám takú obľúbenú knihu, ktorá sa volá Reklama pre ľudí, ktorí nenávidia reklamu, a tam sa hovorí, že keď ľudia čerpajú inšpiráciu z reklamnej brandže, môžu spraviť len taký slabý odvar toho, čo už v reklame vzniklo. Ale na to, aby prišli s nejakými originálnymi nápadmi, musia čerpať z umenia. Preto ja niekedy vezmem kolegov arťákov na výstavu dizajnu. Myslím si, že ľudia sa musia takto udržiavať v obraze, že čo sa vlastne deje na scéne a čo je vo vzduchu. A to by mala podľa mňa reklama odrážať. Nie je podstatné, čo sa deje v reklame, mali by sme reflektovať to, čo sa deje v spoločnosti.

Foto: Eva Nemethová

Čo ťa ešte inšpiruje, čo momentálne čítaš?

Mám teraz požičaného Etgara Kereta z knižnice, kniha sa volá Zrazu klope ktosi na dvere. A potom si čítam Zostať nažive od Michela Houellebecqa, kde dáva rady, ako by sa mal človek pohybovať medzi zamestnaním a asociálnym životom a ako v tom hľadať inšpiráciu. Je to pre mňa zaujímavá kniha, je to strašne sadisticky napísané o živote umelcov. Ako im nevychádza osobný život, lebo je to pre nich šedá zóna. Niežeby som sa považoval za umelca, ale toto vysvetlenie môžem aplikovať na to, prečo je môj osobný život taká veľká tragédia.

A chodievaš teda do knižnice? To je tiež dobrý old skuul.

Hej, v Petržalskej knižnici si hľadám knihy. Začalo sa to tak, že som si tam bol hľadať knihu kolegu Vlada Jančeka, a na jej základe som pochopil jeho skrytého génia. Teraz je tá éra, že letí Čistá duša, ale keď si prečítate Vladovu knihu, tak vidíte, že on robil niečo obdobné už v 90. rokoch. Keby bol v tom období Instagram, tak Vlado by bol jedna veľká star. On dokonca robil ešte aj vlogy v období, keď sa vlogy nerobili. Vlado predbehol dobu natoľko, že on už si ani nepamätá, ako ju predbehol.

A čo rád pozeráš, počúvaš?

Potom čo sa týka počúvania, Spotify discover weekly je pre mňa najlepší spôsob, ako nájsť novú hudbu. Strašne mám rád Xaviera Dolana a jeho filmy. A zo seriálov mám najradšej klasiky ako Game of Thrones, House of Cards, Orange Is the New Black a RuPaul’s Drag Race. Mal som predplatený Netflix, ale musel som si ho zrušiť, lebo som nevychádzal z domu. Keď vyjde nová séria Orange Is the New Black, tak iba sedím doma zavretý a kukám.

Foto: Lýdia Petrušová

Ozaj, spomínal si Paríž, Berlín… rád cestuješ?

Ja najradšej prídem do nejakého mesta, kde mám lokálneho človeka, ktorý nás povodí po meste. Ja nenávidím dovolenkové rezorty a turistické atrakcie. V Paríži som sa pohádal s Lýdiou, lebo som jej hovoril, že na Eiffelovku ja ani za boha nepôjdem, a zakladám si na tom, že Eifelovku zakaždým odignorujem. A keď chcela ísť na Champs-Élysées, tak to som vybuchol, že sa nebudem trepať na parížsku Obchodnú. Väčšinou mám rád autentickú tvár mesta, ktorú ti dokážu ukázať iba miestni.

A ako sa kontaktuješ s miestnymi? 

Napríklad v Barcelone mám kamošku, za ktorou chodím každé leto, a ona mi povie, že čo je nové, kam treba ísť. Toto tetovanie mám z Barcelony, to bolo celé také vtipné. Prišiel som do Barcelony a ona ma ťahala do jedného tetovacieho štúdia, sú tam strašní sexoši a mal by som to tam vidieť. Tak sme išli kuknúť a ja som začal riešiť, že čo im vlastne povieme, kamoška navrhla, že by sme im mali ukázať nejaký námet na tetovanie, a tak sme si googlili v metre obrázky, ktoré sme si sťahovali do mobilu. A potom som zo štúdia odchádzal s vytetovanou sovou.

Foto: Dorota Budziňáková

S Lýdiou sme spoznávanie miest riešili tak, že sme natočili Instastories na Troška Troska a pýtali sme si tipy na mesto. A Slováci, ktorí v nich žijú už dlhšie nám potom písali, kam treba ísť a čo treba vidieť. Instastories je pre mňa ako Tindrovská zoznamka, ale ešte lepšia, lebo sa zoznámiš s miestnymi ľuďmi a namiesto sexu ti ukážu mesto.

Žiadne komentáre na Spoznaj Miša

Spoznaj Zuzku

Zuzka k nám priplávala ako rybka z nášho projektu Akvárko a rovno tu aj ostala. Časom sa premenila na piraňu, ktorá úspešne pláva v social vodách. Na obed ju budeš volať zbytočne, lebo si…

Zuzka k nám priplávala ako rybka z nášho projektu Akvárko a rovno tu aj ostala. Časom sa premenila na piraňu, ktorá úspešne pláva v social vodách. Na obed ju budeš volať zbytočne, lebo si veľmi rada varí. Vyštudovala etnológiu a jej vášňou sú knihy. Spoznaj Zuzku!

 

Zuzka, ty si úspešná absolventka nášho programu Akvárko. Ako by si opísala svoje pôsobenie v Akvárku?

Zuzka: Akvárko bolo strašne super. Ja som bola hneď v prvom, keď sa s týmto projektom len začínalo. Zobrali ma aj napriek tomu, že som nemala takmer žiadne skúsenosti. Vyštudovala som etnológiu a nikdy som nič podobné profesionálne nerobila. S kamoškou som v Poprade organizovala Pecha Kucha Night, pričom sme si samy vyrábali plagáty, založili sme stránku na Facebooku a riešili komunikáciu. Takže s týmto som mala skúsenosti. Preto som sa prihlásila do Akvárka na pozíciu social media, a keď ma prijali, bola som veľmi rada. Brala som to hlavne ako skúsenosť, snažila som si to užiť a nemala som žiadne očakávania. No nakoniec mi ponúkli aj pozíciu vo firme.

Zuzka

Foto: Dorota Budziňáková

Prečo ti vôbec napadlo prihlásiť sa do Akvárka, keď si študovala etnológiu?

Moja kamoška a spolubývajúca robila v reklamke ako copywriterka a vždy chodila z práce spokojná a nadšená, že aký to je super život v tej reklamke. Tak som si povedala, že to by mohlo byť celkom fajn. Našli sme na nete, že Istropolitana otvára novú stáž, tak som si povedala, že za skúšku nič nedám. Napísala som si taký viac reklamkový životopis, no a zavolali mi, že: „Čau, berieme ťa do Akvárka!“

Ako to potom prebiehalo?

Prišli sme do agentúry, boli sme tu piati cudzí ľudia v cudzom prostredí, takže sme sa najprv museli spoznať. To, že sme boli cudzí, nás vlastne spájalo. Hoci každý mal svoju funkciu (stratég, social media manager, copywriter, grafik, account manager), boli sme jeden tím a pracovali sme na všetkom spolu. Dostali sme zadanie pre reálneho klienta. Spoločne sme celý deň sedeli a vymýšľali, ako by sme to mohli kreatívne uchopiť a ako by mala naša kampaň vyzerať. Zvažovali sme, kto je naša cieľová skupina, koho chceme osloviť, akým štýlom komunikovať atď.

Koľko času ste strávili v Akvárku?

Mesiac. Ale neboli sme tu úplne každý deň, pretože niektorí boli mimo Bratislavy a dochádzali. Ale boli sme tu asi každý druhý deň. Mali sme deadline, dokedy to musíme vymyslieť, a na konci sme naše nápady aj prezentovali klientovi. Ľudí, ktorí prídu do Akvárka nikto nenúti byť tu každý deň. Môžu robiť aj z domu alebo sa môžu stretnúť vonku na pive, ak im to viac vyhovuje. Je to proste reálny život v reklamke, podstatné je niečo dodať do deadlinu a musí to stáť za to. Podľa mňa je však pre rybky lepšie, keď sú priamo tu, lebo vždy je tu naokolo nejaká pomoc, ktorá ich vie usmerniť.

Prezentácia u klienta, to muselo byť celkom náročné! Pomáhali vám aj ľudia z agentúry alebo vás rovno hodili do vody?

Od začiatku sme vedeli, že aj reálne pôjdeme za klientom. Kolegovia z agentúry boli naši mentori aj supervizori, nemohli nás pustiť s hocičím za klientom a strácať jeho čas. Muselo to mať hlavu a pätu. Preto sme sa stále stretávali aj so stratégmi, aj s kreatívcami a radili sme sa s nimi. Najprv sme svoje nápady prezentovali pred nimi, dali nám tipy, na čom máme ešte popracovať, čo tomu chýba. Potom sme išli na prezentáciu ku klientovi. Bolo to super, klient nás bral naozaj seriózne. Boli nadšení a dali nám reálny feedback. Dokonca sme to stihli ešte v predstihu a následne sme zapracovali aj feedback od klienta. Presne o tom to je, Akvárko je výzva. Hodia ťa do vody a máš vedieť plávať. Netreba sa toho báť a treba si to tam hlavne užiť!

spoznaj Zuzku

Foto: Dorota Budziňáková

Na základe čoho si potom vybrali práve teba, že si dostala miesto v agentúre?

Presne vtedy sa otváral jeden projekt na social media, takže mi ponúkli možnosť na ňom pracovať. No a potom prišli ďalšie joby a už som tu skoro rok 😊.

Čo ťa na tvojej práci najviac baví?

Rôznorodosť. Starám sa o sociálne médiá rôznych klientov. Pre každého klienta je tá práca trochu iná. Raz môžem byť sama sebou, inokedy musím rozmýšľať ako napr. moji rodičia, teda človek, ktorý ide každý deň do práce, potom na nákup a rozmýšľa, čo bude variť, lebo doma mu plačú dve deti. Vždy sa to strieda, vždy je niečo nové a super. Sú to také iné svety. Keď ma niečo už nebaví, môžem prejsť na inú prácu. A mám super kolegov! Môžem sa ich hocičo opýtať a poradia mi alebo mi vnuknú nejaký nápad, resp. inú cestu, ako hocičo vyriešiť. Naši kolegovia ma strašne bavia. Každý človek v reklamke je iná osobnosť. Páči sa mi, že každý deň pracujem s niekým iným. Sadneme si spolu a vymýšľame, ani mi to nepripadá ako práca, je to skôr zábava.

Čo je najťažšie na tvojej práci?

Všetko stihnúť 😊.

Čo ťa motivuje alebo inšpiruje pri práci?

Vždy sa snažím ku klientovi pristupovať tak, ako keby to bola moja firma, môj Facebook, a rozmýšľam nad tým, ako to urobiť čo najlepšie. To ma motivuje.

Ako relaxuješ po práci?

Ako kedy. Strašne rada varím. Dobre mi to padne, pretože je to iná činnosť, trochu viac fyzická. A veľmi rada pečiem, ale to si nechávam na víkendy.

Čo by si robila, keby si nebola v reklame? Bola by z teba kuchárka, pekárka?

Môj sen je, že by som robila niečo s varením alebo pečením. Ale asi by som sa skôr venovala tomu, čo som vyštudovala. Asi by som robila v múzeu alebo v ÚĽUV-e. Chcela by som robiť v ich knižnici. Vidíš, to je ďalšia moja veľká vášeň – knihy. Keď chytím do rúk knihu, tak ju čítam od rána do večera. Takže keby som bola v ÚĽUV-e v knižnici, tak by som len dva roky chodila od police k polici a čítala by som všetky tie úžasné knihy. To by bolo úplne super.

spoznaj zuzku

Zuzka momentálne podľahla reportážnej literatúre z vydavateľstva Absynth Foto: Dorota Budziňáková

Čo momentálne čítaš alebo pozeráš?

Momentálne fičím na Absynte. Je to vydavateľstvo, ktoré sa venuje reportážnej literatúre. Sú to také ťažšie témy. Najviac sa mi páčia knihy, ktoré píše Svetlana Alexijevič, ktorá dostala aj Nobelovu cenu. Páči sa mi jej štýl, píše príbehy ľudí, ktoré sa vždy viažu na nejakú historickú udalosť. Stretáva sa s ľuďmi a píše výpovede ich osobných životov. Napríklad teraz čítam o Černobyle. Nepíše to z faktografického hľadiska, akože o takej hodine vybuchol prvý reaktor, stalo sa toto a toto… ale píše to cez príbehy ľudí, ktorí bývali cca 20 km od toho miesta a nechápali, prečo majú ísť zrazu preč. Vonku mali posadené zemiaky alebo včera si opravili okno, nerozumeli, prečo majú ísť zrazu z domu. Hovoria, ako sa im žilo predtým a potom, a je to veľmi zaujímavé čítanie. Mám z toho takú nejakú hodnotu, sú to aj fakty, aj reálne veci zo života.

A čo rada počúvaš?

Ja som vyrastala s dvoma sestrami a každá si púšťala niečo iné. Ja som preto tolerantná a nemám nejaký vyhranený štýl. Niekedy si pustím aj Justina Biebera. A mladšia sestra teraz fičí na všetkom, čo sa týka Japonska, a počúva aj K-pop, tak aj od nej mám nejaké dve pesničky, ktoré si občas pustím. A milujem soundtrack k filmu Lalaland. Ešte predtým, než som šla na film do kina, poznala som celý soundtrack a v kine som si spievala.

Máš nejakú obľúbenú hlášku z filmu?

S rodinou aj s kamarátmi strašne fičíme na rozprávkach. Vždy aj v bežnej reči používame hlášky z kreslených rozprávok, napr. z Kung Fu Pandy alebo z Hľadá sa Nemo. Teraz mi nič konkrétne nenapadne, ale vždy, keď príde nejaká situácia, automaticky si rozprávame repliky z filmu :D.

Ako tráviš dovolenky?

Ja som taký pohodový človek, nepotrebujem nejaké mega akčné veci. Stačia mi výlety po okolí. Keď mám voľno, veľmi rada čítam alebo sa stretávam s kamarátmi a dlho do noci kecáme, smejeme sa a je nám fajn.

 

V krátkosti

Obľúbený drink?

Ja nepijem alkohol. Môj obľúbený drink je čistá voda alebo limonády. Vonku si zvyknem dávať kofolu.

Pláž alebo hory?

Ja som z Tatier, takže hory 😊.

Leto alebo zima?

Zima. Ale zima v Tatrách, nie v meste.

Pizza alebo hamburger?

To je ťažká otázka, ale asi burger.

Slané alebo sladké?

Ja som strašný maniak na sladké.

Žiadne komentáre na Spoznaj Zuzku

Type on the field below and hit Enter/Return to search