Kategória: Neuromarketing

Voňavá káva, sladký croissant a chrumkavý neuromarketing. To boli raňajky v Istropolitana Ogilvy

Čo majú spoločné raňajky a neuromarketing V Istropolitane máme veľa dobrých klientov, kampaní a zvykov. A medzi naše dobré zvyky patrí okrem iného aj to, že sa zídeme, hovoríme si o trendoch, zaujímavostiach a novinkách v našom…

Čo majú spoločné raňajky a neuromarketing

V Istropolitane máme veľa dobrých klientov, kampaní a zvykov. A medzi naše dobré zvyky patrí okrem iného aj to, že sa zídeme, hovoríme si o trendoch, zaujímavostiach a novinkách v našom biznise.   Aby sme tieto informácie prijímali pri plnej sile a čistom, nezaťaženom rozume, dávame si tieto stretnutia ráno. Popri tom popíjame  kávu a častujeme sa croissantami. Témy sme mali rôzne, teraz prišiel čas na neuromarketing.  A my sme sa pozreli, ako ho využiť pre našich klientov.

Takže, čo to je neuromarketing ?

Jednoducho nástroj na získavanie nevedomej spätnej väzby. Keďže nás, ľudí pôsobiacich v marketingu zaujíma, čo si ľudia naozaj myslia, je pre nás interesantné kuknúť sa do hláv našej cieľovej skupiny. Čo si o nás/našich reklamách myslí? Rozumie im? Čo im vadí? Čo ich teší? Čo, kde, prečo, ako…?  Na to všetko môžeme získať (a získavame) odpovede. Nie je to super?

Aj dotazníky sú fajn, ale…

Dotazník je typickou formou získavania vedomej spätnej väzby. Ale, povedzme si úprimne, nie vždy sa nám chce odpovedať na otázky, nie vždy chceme povedať pravdu a nie vždy vieme odpovedať (lenže to nepriznáme). Podvedomie je preto úprimnejšie. A o to ide. Získať informácie z podvedomia.  Veď, podvedomie ovplyvňuje o našich rozhodnutia (napríklad o kúpe) v rozmedzí 75 – 95%.

Aké prístroje máme k dispozícii?

Elektroencefalograf (EEG): 

vďaka nemu dokážeme snímať povrchovú mozgovú aktivitu podľa medzinárodných štandardov. To  nám umožňuje sledovať, aké emócie (napr. frustrácia, zaujatie…) prežíva človek napríklad pri sledovaní TV spotu.

 

elektroencefalograf

Elektroencefalograf

Eye tracker:

je druhý často používaný prístroj. Umožňuje určiť, kam smeruje pohľad najčastejšie, na aké  miesto sa sústredí a tiež, v akom poradí si všíma jednotlivé body spotu, letáku a podobne.

Eye tracker

Stacionárny eye tracker

 

Tvárová biometria:

je ďalším prístrojom. Vieme vďaka nemu prečítať mikroemócie (smútok, radosť, zhnusenie a pod. ).

 

Biometria tváre

Biometria tváre

Dve prípadové štúdie: Slovensko & Poľsko

Slovensko a vianočné kampane obchodných reťazcov:

Respondenti:“deti milénia” 165 respondentov; kvótny výber; cieľová skupina: 18 – 30 rokov; zber prebiehal: 5. 12. 2019 – 14. 12. 2019 cez online panel agentúry SAMO Europe. Aby sa zamedzilo skresleniu údajov, testovanie prebiehalo v dvoch verziách s odlišným poradím vianočných reklám.

Popis: testované boli štyri reklamné spoty, ktoré sa odlišovali dĺžkou a v niektorých prípadoch aj tematikou. Najdlhšia reklama od spoločnosti Coop Jednota Slovensko mala 90 sekúnd, Kaufland 60 sekúnd a kratšie Lidl a Tesco po 30 sekúnd. Spomedzi testovaných spotov sa tematicky najviac odlišovala reklama od spoločnosti Lidl, ktorá mala napriek vianočnému motívu v závere charakter „hardsellovej reklamy“.

Čo sme sa dozvedeli: mikroemócia „šťastný“ bola v najväčšej intenzite zaznamenaná u mladej generácie pri sledovaní tradičnej reklamy od spoločnosti Coop Jednota Slovensko so šteniatkom a emotívnym príbehom odohrávajúcim sa na Štedrý večer na salaši. Tieto zistenia potvrdzujú aj odpovede respondentov, ktorí hodnotili tento spot najpozitívnejšie. Najmenšia intenzita emócie „šťastný“ bola zaznamenaná pri reklamnom spote od spoločnosti Kaufland, napriek tomu respondenti hodnotili tento spot lepšie (priemerné bodové hodnotenie 67) v porovnaní s konkurenčnými reklamami od Tesca a Lidlu. Dôvodom nižšej intenzity tejto emócie môže byť vyššia kognitívna záťaž pri vnímaní a sústredení sa na dej reklamy, čo potvrdzuje aj najvyššia priemerná úroveň vzrušenia (0,32) zaznamenaná pri jej sledovaní spomedzi všetkých testovaných reklám.

 

Testovanie TV spotov

Graf zobrazujjúci priebeh emócie ŠŤASTNÝ počas jednotlivých reklám. Vzhľadom na to, že prieskum slúžil „len“ ako ilustrácia na vykreslenie emócií, v spotoch následne neprebehli úpravy vyplývajúce z nášho prieskumu.

 

Druhá kejska pochádza z Poľska a týka sa kávy Segafredo: 

Cieľom výskumu bolo zistiť, či je nová reklama na kávu Segafredo schopná presvedčiť zákazníkov o nových strategických cieľoch a či je emotívne presvedčivá. Pri testovaní sa používali Eye tracking a biometrické prístroje.

2 základné zistenia a výsledok úprav spotu:

  1. originálna TV reklama bola schopná z časti vylepšiť strategické hodnoty, ktoré boli už predtým zakódované v mysli spotrebiteľa (napr. Talianske profesionálne dedičstvo, známa značka), ale zlyhala pri kódovaní nových hodnôt („Barista u teba doma“, dostupné v mojom obchode),
  2. Eye tracker a biometrické dáta potvrdili slabý emočný vplyv hlavne kvôli chladným prvým scénam bez ľudskej prezencie

Výsledky sledovania prvej vs. druhej verzie reklamy jasne ukázali zvýšený vplyv značky a zvýšenú mieru dôvery voči novým hodnotám, ktoré boli kľúčovým cieľom komunikácie. Po odvysielaní novej reklamy sa Segafredo Zanetti Poľsko dostalo zo 6. priečky na 5. priečku v podiely na poľskom trhu v segmente káv.

Segafredo káva

Porovanie hlavných zmien v spote pre kávu Segafredo, ktoré zmenili vnímanie spotu respondentmi a pomohli posilniť žiadané vnímanie značky.

 

Tak toľko z našich výživných raňajok. Sme radi, že sme sa mohli o ne podeliť aj s Vami.

Pre viac informácií ako využiť neuromarketing vo vašom biznise nás kontaktujte na havela@istropolitana.sk alebo na t.č. 0910 810 279

 

 

 

 

 

2 komentáre na Voňavá káva, sladký croissant a chrumkavý neuromarketing. To boli raňajky v Istropolitana Ogilvy

Ako zistiť, či je vizuál vašej reklamy dobrý? Metrika páči/nepáči už nestačí. Povedzme si niečo o eye tracking-u

Eye tracking alebo čo na to hovoríš? „Čo na to hovoríš?“ Pýta sa nervózny šéf marketingu recepčnej a ukazuje jej sériu KV-čiek (kľúčových vizálov kampane), ktoré priniesla drahá reklamná agentúra. „Ja…

Eye tracking alebo čo na to hovoríš?

„Čo na to hovoríš?“ Pýta sa nervózny šéf marketingu recepčnej a ukazuje jej sériu KV-čiek (kľúčových vizálov kampane), ktoré priniesla drahá reklamná agentúra. „Ja neviem…“ Odpovedá recepčná pravdivo. „Všetky sa mi páčia…“ vzápätí  zaklame. „No, to si mi veru pomohla. Do 2 týždňov spúšťame kampaň a nevieme sa zhodnúť na tom, ktorý z výstup použijeme. V zasadačke nás sedelo 6 a výber skončil remízou. Prisahám, že pri hlasovaní by mal byť nepárny počet ľudí povinný.“

Mikrostorka, ktorá snáď pôsobí ako karikatúra, ale karikatúra, ktorá nie je veľmi vzdialená skutočnosti. Šéf marketingu rozdeľuje rozpočet, ktorý mu navýšili, ale žiadajú od neho výsledky. Samozrejme, že sa pri výbere kreatívy kampane chce rozhodnúť čo najlepšie. Dá hlasovať. Ale klasické hlasovanie neprinesie efekt. Koniec – koncov, prečo by aj malo? Sto ľudí, sto chutí. Vyššia berie…veď to poznáte. Recepčná zas myslela na to, ako vypadne z roboty. Dnes nemala práve dobrý deň. Odpoveď chcela mať čím skôr za sebou. Čerta ju zaujímal vizuál kampane.  Šéf marketingu (volá sa Ľudo alebo Ľubo) vie, že sa nejako rozhodne, ale chce to spraviť čo najlepšie. A je si vedomý, že konkurencia vonku je veľká. Tak ako zistiť, či si vyberie ten najlepší vizuál? Nuž, bolo by fajn vedieť, čo sa ľuďom pri vzhliadnutí vašej reklamy v hlave preháňa naozaj.

Pomôžte si pri rozhodovaní:

Náš svet je stále zložitejší, vďaka čomu máme veľký problém rozhodnúť sa. Aj preto, my ľudia pracujúci v marketingu, potrebujeme viac informácií o kognitívnych procesoch a emóciách, ktoré ovplyvňujú spotrebiteľské správanie. Z tohto dôvodu nestačí, ak sa pri testovaniach nových produktov, zmenách dizajnu, značiek a komunikačných nástrojov v reálnom svete opierame len o výsledky tradičných prieskumov trhu. V mnohých prípadoch totiž neodrážajú skutočné pohnútky spotrebiteľov.

Dobrým pomocníkom nám môže byť, na západe už bežne používaný eye tracking. Pomáha nám analyzovať vizuálnu pozornosť a záujem, čo z neho robí neuveriteľne užitočný  nástroj pre výskum ľudského vnímania a správania.

Všadeprítomná reklama a zároveň túžba po objavovaní nových vecí spôsobujú, že sa stávame voči reklamám viac imúnni a teda ich registrujeme v stave vnímavej slepoty. Pomocou merania vizuálnej pozornosti s očnou kamerou (eye tracking) však vieme identifikovať, čo ľudí zaujíma primárne, koľko tomu venujú pozornosti a čo, naopak, prehliadajú.

 Zaznamenané očné pohyby umožňujú identifikovať reálnu vizuálnu pozornosť na testovaných stimuloch. Softvérové spracovanie umožňuje výpočet základných a rozšírených ukazovateľov očných fixácií (tepelné mapy, fixačné body, klastre). Pomocou nástroja „Areas of Interest“ je možné podrobne identifikovať vizuálne preferencie testovaných subjektov (Time to First Fixation, First Fixation Duration, Total Fixation Duration, Visit Count, Revisits).

Základné výstupy z eye trackového testovania: 

Tepelná mapa – tepelné mapy sú dvojrozmerné grafické reprezentácie dát, na ktorej sú hodnoty premennej zobrazené prostredníctvom farieb

Eye tracking

Tepelné mapy (heat mapy) sú asi najznámejším výstupom z exe trackigových meraní

Fixačné body – zobrazujú postupnosť a pozíciu pohľadov

Fixačné body

Aj poradie pohľadov je dôležité

Body záujmov – vypovedajú o pozornosti respondentov

            A; čas prvej fixácie

            B; celkový čas

            C; dĺžka prvej fixácie

            D; počet spätných pohľadov

eye tracking - body záujmov

 

Ako všetky tieto pekné veci použiť na vylepšenie vašej reklamy (rozumej zefektívnenie)?

Využitie tejto metódy vzhľadom na svoju dostupnosť celého spektra riešení (mobilných a stacionárnych) nemá limity. Od testovania storyboardov pri tvorbe reklamných spotov až po testovanie billboardov v reálnych podmienkach.

Prípadová štúdia:

Praktickým príkladom môže byť výskum reálneho vnímania billboardov, ktorý zrealizovali v spoločnosti ločnosti SAMO Europe pomocou mobilnej očnej kamery (Eye tracking glasses) na Bratislavskej ceste v Nitre. Trasa viedla od čerpacej stanice OMV pri kruhovom objazde pri OC Tesco smerom von z mesta po predajňu Renault a späť. Testovaná trasa bola vybraná náhodne, pričom na oboch stranách je umiestnených viac ako 50 billboardov v dvoch výškových prevedeniach (8 a 12 metrov). Počas testovania bola zaznamenávaná vizuálna (nevedomá spätná väzba) pri prejazde vlastným autom. Po jazde respondenti na vedomej úrovni odpovedali na otázky týkajúce sa billboardov.

Z celkového počtu 49 umiestnených reklamných nosičov na uvedenej trase si účastníci v skutočnosti všimli len 27, pričom reklamu si na týchto zariadeniach pozerali dvaja šoféri. Preukázateľne vyššia vizuálna pozornosť bola v tejto štúdii zaznamenaná pri billboardoch, ktoré boli umiestnené vo vyššej výške 12 m.

Tepelná mapa billboardu

Vodiči sa viac sústreďujú na cestu ako na billboardy. To však neznamená, že dobre spravený billboad neupúta pozornosť (napríklad spolusediaceho)

Z výskumu vyplýva množstvo ďalších praktických zistení, vďaka ktorým vieme zvýšiť účinnosť reklamy, sú však dostupné len našim klientom.

Pre viac informácií ako využiť neuromarketing vo vašom biznise nás kontaktujte na havela@istropolitana.sk alebo na t.č. 0910 810 279

 

2 komentáre na Ako zistiť, či je vizuál vašej reklamy dobrý? Metrika páči/nepáči už nestačí. Povedzme si niečo o eye tracking-u

Ako ovplyvňuje pandémia komunikáciu firiem a čo odhalí spotrebiteľská neuroveda?

Ako vplýva pandémia na komunikáciu značiek V podnikaní sú rôzne oblasti, ktoré sa so situáciou v súvislosti so šírením vírusu COVID-19 dokázali viac či menej vysporiadať. Buď rozšírením svojho portfólia alebo…

Ako vplýva pandémia na komunikáciu značiek

V podnikaní sú rôzne oblasti, ktoré sa so situáciou v súvislosti so šírením vírusu COVID-19 dokázali viac či menej vysporiadať. Buď rozšírením svojho portfólia alebo celkovým pretransformovaním. My sa pozrieme ako vyzerá komunikácia firiem počas pandémie. Pretože to najhoršie, čo sa môže stať je byť ticho. Veď jednou z úloh marketérov je držať ekonomiku v chode.

Tak ako sa za posledné týždne zmenilo nákupné správanie, zmenila sa aj komunikácia firiem. Značky po celom svete sa opierajú o aktuálne dianie vzhľadom na  pandémiu a prepájajú ju na svoje produkty a služby.

Bezpečnosť je dôležitá

V rámci súčasnej komunikácie firiem sa dostáva do popredia slovo bezpečnosť. Pred krízou išlo o slovo, ktoré sa začalo vytrácať z bežnej komunikácie. Dôvodom bolo, že vďaka technologickému pokroku vnímali ľudia tento pojem už ako štandard a súčasť svojich životov. Dokonca aj spoločnosť Paypal, ktorá poskytuje finančné služby predpokladala, že „vysoká bezpečnosť“ bude kľúčová v komunikácii so zákazníkmi. S využitím neuromarketingových nástrojov na zisťovanie preferencií slov použitých v reklame v Paypal zistili, že slová ako rýchlosť a pohodlnosť vyvolali oveľa lepšie emocionálne odozvy mozgu respondentov než slová ako bezpečnosť a bezpečný. Na základe týchto zistení upravili svoje kampane, ale aj samotný proces používania služby. Dnes je však toto slovo opäť v komunikačných posolstvách značiek.

Prístup, vlastne odstup značiek

Niektoré spoločnosti zmenili dočasne aj svoje logá, ako McDonald´s, CocaCola, Audi či Wolkswagen. Zdôrazňujú nimi dôležitosť dodržiavania bezpečnej vzidalenosti medzi ľuďmi. Na Slovensku vieme nájsť tiež značky, ktoré zmenili komunikáciu. Príkladom môže byť značka Kofola, ktorá upravila svoj tradičný „príbeh lásky“ spotom, v ktorom majú herci rúška. Veľmi intenzívnu kampaň nasadili potravinové reťazce, ktorým sa aj biznisovo najviac darí. A to Kaufland, Lidl, Billa, Coop Jednota či Tesco, ktorí komunikujú bezpečnosť a poďakovanie ľudom, ktorí stoja v prvej línii. Banky tiež reagujú a menia svoje slogany ako napríklad „Inovácie, ktoré menia náš svet“ zmenila Tatra banka na „Inovácie, ktoré chránia náš svet, či Slovenská sporiteľňa svojim claimom „Udržujme si bezpečný odstup“ alebo „Všade dobre, doma najbezpečnejšie“ ilustráciou dvoch rúšok komunikuje trendovo a aktuálne.

Ako vnímajú tieto „nové posolstvá“ bežní zákazníci a aké emócie v nich vyvolávajú?

SAMO Europe porovnali vnímanie tradičnej reklamy Kofola s upraveným spotom v súvislosti so šíriacou sa pandémiou. Test realizovali prostredníctvom tvárovej biometrie – špeciálneho softvéru cez platformu samolab.online, ktorý dokáže zachytiť vedomím nefiltrované reakcie na tvárach respondentov. Meranie prebiehalo z pohodlia domova, pričom účastníci prieskumu si pozerali jednotlivé reklamy aj prostredníctvom mobilných zariadení, t.j. stačilo byť pripojený na internet. Súčasťou testu boli aj klasické dotazníkové otázky, aby bolo možné porovnať výsledky toho, čo ľudia navonok deklarujú s tým, čo reálne pociťujú.

plyv pandémie na komunikácia odhalilo aj tesstovanie spotu Kofola

Parametre zberu: 315 respondentov; kvótny výber; cieľová skupina: 18 – 55 rokov; zber prebiehal: 20. 04. 2020 – 30. 04. 2020 online, respondentmi boli študenti predmetu Európsky spotrebiteľ a spotrebiteľské správanie na FEM SPU v Nitre a panel agentúry SAMO Europe, s. r. o. S cieľom zamedziť skresleniu údajov prebiehalo testovanie v dvoch verziách s odlišným poradím reklám s problematikou COVID-19.

Testovanie prinieslo jedno prekvapenie

Z výsledkov vyplýva, že najpozitívnejšia spätná väzba bola zaznamenaná v prípade reklamného spotu „Dedoles“, čo sa vzhľadom na charakter a masívnosť kampane dalo predpokladať. Prekvapivým zistením je oveľa pozitívnejšie emocionálne vnímanie na nevedomej úrovni upraveného reklamné spotu „Kofola s rúškom“ a doplnením haštegu „Z lásky“ v pravom hornom rohu obrazovky s oranžovým podfarbením. Toto zistenie je zaujímavé aj z toho pohľadu, že na základe vedomého hodnotenia vyššie bodové skóre a lepšie hodnotenie dosiahol pôvodný spot „Kofola“ bez úpravy (skóre 75). Pozitívnejšie nevedomé vnímanie upraveného spotu s rúškom pravdepodobne spôsobili niektoré úsmevné situácie pôvodného deja, v ktorom mali herci, ale aj koza/ cap na svojich tvárach rúško.

heat mapa ukazuje rozdiel vo vnímaní spoty s rúškom a bez rúška

Porovnanie horného a dolného záberu ukazuje rozdiel v zameraní pozornosti respendentov. Rúška predstavuje bod, ktorý je pre ľudí zaujímavý.

Zhodnotenie

Testovanie ukázalo, že momentálne je bezpečnosť, alebo aspoň jej symbol pre ľudí dôležitá veličina. Komunikácia firiem počas pandémie sa tomuto trendu prispôsobila. Je možné, že často intuitívne. Je to však momentálne určite správny prístup.

Pre informácie ako využiť neuromarketing vo vašom biznise nás kontaktujte na havela@istropolitana.sk alebo na t.č. 0910 810 279.

1 komentár na Ako ovplyvňuje pandémia komunikáciu firiem a čo odhalí spotrebiteľská neuroveda?

Mozog je hrozne lenivý. Tak mu vyjdite v ústrety, oplatí sa to

Reklamný koncept je veľká vec Pri tendroch alebo pri briefoch s klientom často hľadáme odpoveď na otázku, či  využívať starší reklamný koncept alebo treba nasadiť nový. Správnou odpoveďou bude pravdepodobne…zostať pri…

Reklamný koncept je veľká vec

Pri tendroch alebo pri briefoch s klientom často hľadáme odpoveď na otázku, či  využívať starší reklamný koncept alebo treba nasadiť nový. Správnou odpoveďou bude pravdepodobne…zostať pri pôvodnom (ak koncept existuje). Výnimkou je situácia, keď komunikácia starého konceptu očividne zlyháva.

Prečo prichádza k zmene konceptov? Ľuďom na marketingoch sa môže často zdať, že „stará“ komunikácia ľudí nudí. Ale nie je to celkom tak. Neuromarketing má  vysvetlenie, prečo dokážeme akceptovať ten istý koncept aj niekoľko rokov. Jedinou podmienkou je, aby koncept sedel s DNA značky. Ak je táto podmienka zachovaná, pravdepodobne ste našli spôsob, ako za menej investovaných prostriedkov do reklamy a marketingu získať viac.

VUB banka lepiči

Pamätáte?

Petra Polnšová a reklamný koncept pre VUB

Registrujete?

Koncepty „Lepiči“ a „Petra Polnišová“ pre VÚB umožnili investovať do reklamných kampaní výrazne menej ako konkurencia a napriek tomu Lepiči patrili a Petra Polnišová patrí doteraz medzi najefektívnejšie reklamné kampane na Slovensku.

Efektivita komunikácie VUB

Dobre zvolený koncept môže výrazne šetriť marketingové rozpočty

Výrazná postava Laca Borbélyho a niké. Spolu dosiahli, že niké mala výrazne vyššiu spontánnu znalosť počas majstrovstiev sveta v hokeji ako konkurencia. Zároveň sa koncept vďaka neustálemu rozvíjaniu cez mikro príbehy teší stále vysokej obľube.  A samozrejme, na dosiahnutie znalosti značky, stačí nižší rozpočet ako je rozpočet konkurencie.

Laco Borbély pre niké

Základom každej výhry je poctivá príprava

Reklamný koncept Laco Borbély

Dobre odvedená práca na kreatíve umožňuje výrazne efektívnejšie oslovovať cieľové skupiny

Ale reklamný koncept nie je všetko. Ďalšia zaujímavá vecička. Kukajte:

Čo sa ľahšie naučíte?

Ťuki-ťuki na okienko,
ťuki-ťuki na dvere.
Behá po skle zlaté pierko,
trúsi zlaté páperie.

Klop –  klop na okno
Klop – klop na dvierka.
Zlaté pierko behá po skle
Páperie zlaté stráca

No, a čo sa vám viac páči? Obsahovo je prvá aj druhá rečňovanka to isté. Ale prvá má jednu veľkú výhodu – rýmuje sa.

Čo má dlhodobý reklamný koncept a básnička spoločné s predajom?

Pri neuromarketingových výskumoch sa ukázalo, že opakovanie zvyšuje plynulosť spracovania podnetov v mozgu.  A je prakticky jedno, či ide o opakovanie slov alebo obrazov . Čím častejšie sa nejaký podnet  opakuje, tým plynulejšie ho vie mozog spracovať. A keďže je mozog lenivý, alebo ak chcete, snaží sa byť efektívny, ľahšie zaznamenáva podnety, ktoré už „pozná“ a neznáme sa snaží ignorovať.  Ak si predstavíme napríklad popri ceste 5 billboardov s reklamou a 4 z nich propagujú značky, ktoré sú nové a 1 z nich značku, s ktorou sme už prišli do kontaktu v minulosti – ideálne viackrát, skôr odčítate reklamu so značkou, ktorú už poznáte. Podobný princíp platí aj pri príbehoch (preto sa v marketingu tak často opakuje tzv. storytelling) alebo pri rýmoch. Opakovanie (v reklame ho môže zabezpečiť napr. reklamný koncept), príbehy aj rýmovačky vytvárajú plynulosť. Preto takto podané „informácie“ dokáže mozog ľahšie spracovať.

Otázka však je, prečo by to malo pomáhať pri predaji?

Ako som písal vyššie, mozog sa snaží pracovať efektívne. Vlastne… je lenivý. Preto, ak vidí pred sebou napríklad dva produkty a jeden z nich ste videli v reklame a druhý nie, vyhodnotí to tak, že viac sa mu/vám páči ten, ktorý už poznáte. Isteže, v konečnom dôsledku môže zavážiť napr. cena. Ale prvoplánovo sa mozog rozhoduje pre už známy produkt. A keďže sa mozog provoplánovo rozhoduje pre už známy produkt, aj keď je napríklad drahší, rozhodovací proces pred regálom prebieha asi nasledovne: tento produkt sa mi páči (pretože bol videný v reklame, nie nevyhnutne preto, že by bol „krajší“), preto ho chcem mať. Aj keď je drahší, aj keď je umiestnený vysoko, aj keď je umiestnený nízko, aj keď nie je v akcii…

Ako teda možno dosiahnuť väčšiu páčivosť reklám a následne predaj produktov?

  • vytvárajte koncepty, ktoré sedia s DNA značky a podržte si ich aj 5 – 10 rokov. Ak fungujú, tak samozrejme viac
  • nebojte sa v headlinoch používať názov svojho produktu alebo značky. Opakovaním názvu sa stáva pre mozog ľahšie „stráviteľný“. Preto sa mu páči viac
  • tvorte svoje headliny jak rým, mozgu kupca páčite sa tým. Bude si vás lepšie pamätať, váš produkt do košíka túži napratať. Amen

Pre viac informácií ako využiť neuromarketing vo vašom biznise nás kontaktujte na havela@istropolitana.sk alebo na t.č. 0910 810 279

2 komentáre na Mozog je hrozne lenivý. Tak mu vyjdite v ústrety, oplatí sa to

Neuromarketing: kľúč k spoznaniu skutočných emócií človeka

Test: najdôležitejšie slovo v reklame Už David Ogilvy tvrdil, že test je v reklame to najdôležitejšie slovo. Stačí si prečítať jeho knihu, O reklame, a zistíme, že pri tvorbe reklamy nič nenechával na náhodu,…

Test: najdôležitejšie slovo v reklame

David Ogilvy tvrdil, že test je v reklame to najdôležitejšie slovo. Stačí si prečítať jeho knihu, O reklame, a zistíme, že pri tvorbe reklamy nič nenechával na náhodu, ale všetko čo bolo možné testoval a vylepšoval. Jeho zásadou bolo reklamy neustále testovať a na základe výsledkov testov a kampaní vylepšovať. Alebo ak chcete, zefektívňovať.

Neuromarketing: kľúč k spoznaniu skutočných emócií človeka

Testovanie reklamy by malo byť samozrejmosťou.

Tejto filozofie sa chytili mnohí marketéri (a niektorí pracovníci reklamných agentúr) a snažia sa testovať svoje reklamy (alebo reklamy svojich klientov). Využívajú na to rôzne nástroje, veľmi často napríklad dotazníkové prieskumy. Tento postoj je správny, ale má svoje limity (ako koniec-koncov každý prieskum). A jeho limity dnes zvýrazňuje niekoľko faktorov. V prvom rade je dnes uponáhľaná doba. Preto platí, že ľudia sa nad otázkami, ktoré prieskumy obsahujú, ani dostatočne nezamyslia, ale odpovedajú na ne „živelne“, aby sa zbavili ďalšej svojej povinnosti. Tiež sa často stáva, že respondenti neporozumejú otázke alebo dokonca nechcú pravdivo odpovedať (stačí si spomenúť na exit polly po voľbách, nakoľko sa zhodujú so skutočnosťou?). No a nakoniec, nemajte to respondentom za zlé, sú otázky, na ktoré nevedia odpovedať pravdivo. Dôvodom je, že ľudský mozog prijíma v každej milisekunde kvantum informácií, ktoré následne filtruje. Preto si všetky aspekty rozhodovania človek ani nedokáže naplno uvedomiť.

Čo sú emócie a ako vplývajú na rozhodnutia človeka?

Jedna definícia je: emócie sú komplexom biochemických procesov a interakcií neurónov aj na základe vplyvu vonkajšieho prostredia – stimulov. Všetko, čo človek vníma zmyslami vytvára emocionálnu reakciu, ktorá ovplyvňuje rozhodnutie alebo má vplyv na to, ako sa rozhodne v budúcnosti.

Človek si často predstavuje, že emócie sú v protiklade s racionálnym rozhodovaním, ale to nie je pravda. Vďaka štruktúre nášho mozgu spolu súvisia.

Príkladom môže  byť napr. sporenie. To, prečo niekto sporí môže byť ovplyvnené tým, že sa bojí, že nebude mať v budúcnosti dostatok prostriedkov. Alebo sporí preto, že chce  získať nejakú vec, z ktorej bude mať úžitok (či už prestíž, zážitky a pod.).

„Emócie sú silnými, všadeprítomnými a predvídateľnými hnacími silami rozhodovania.“ 

Emócie

Emócie vytvárajú predvídateľné konanie človeka

Moderné technológie sú na našej strane. Ako ich teda využívať?

Spoznať skutočné emócie človeka je náročné. Dnešné technológie však dokážu „heknúť“ mozog a zistiť, aké emócie človek skutočne prežíva. S týmito informáciami pracuje neuromarketing. Poznatky z tejto disciplíny môžeme využívať vo viacerých oblastiach. Už jeho samotný názov nám hovorí, že ho vieme využívať predovšetkým v marketingu a reklame aby sme spoznali, ako naša komunikácia vplýva na spotrebiteľa. Ale takéto informácie sa využívajú aj vo finančníctve, obchode, politike. Tiež je možné využiť ich pri vývoji nových produktov, obalov, v procesoch manažmentu, ergonómie a v retaile.

Aj keď je neuromarketing vo svete už samozrejmosťou, na Slovensku je stále veľkou konkurenčnou výhodou. Firmy alebo značky, ktoré začnú skôr pracovať s poznatkami z neuromarketingu, dostávajú dáta, ktoré majú z dlhodobého hľadiska veľký význam.

Čo to je teda neuromarketing?

Je to jeden z nástrojov, vďaka ktorému získavame spätnú väzbu spotrebiteľov (aj) na naše reklamy, obaly alebo produkty. Preto dokážeme pomôcť firmám, aby lepšie rozumeli svojim spotrebiteľom, ich potrebám a rozhodovacím procesom v reálnych podmienkach.

Tento nástroj dokážu využívať rovnako veľké korporácie ako aj strednémalé firmy a efektívnejšie tak oslovovať svojich zákazníkov.

 

Mozog a neuróny

Dnes sa dá porozumieť emóciám človeka vďaka vede lepšie ako kedykoľvek v minulosti

 

Výrok na záver …

„Pokroky v chápaní mozgu, ako aj v neurovede spolu s psychológiou a novými technológiami na ich meranie otvorili dvere na lepšie porozumenie spotrebiteľom v oveľa komplexnejšej a detailnejšej podobe ako kedykoľvek predtým “

 

Pre viac informácií ako využiť neuromarketing vo vašom biznise nás kontaktujte na havela@istropolitana.sk alebo na t.č.: 0910 810 279

 

 

 

 

3 komentáre na Neuromarketing: kľúč k spoznaniu skutočných emócií človeka

Type on the field below and hit Enter/Return to search