Autor: Michal Belej

Ako som opustil korporácie a je zo mňa kreatívny riaditeľ

V reklame som začínal pomerne neskoro. Mal som 28 rokov, z ktorých som 11 mesiacov bol v evidencii na úrade práce. Nikdy som sa nezúčastňoval na študentských súťažiach a na účasť v Young Lions som…

V reklame som začínal pomerne neskoro. Mal som 28 rokov, z ktorých som 11 mesiacov bol v evidencii na úrade práce. Nikdy som sa nezúčastňoval na študentských súťažiach a na účasť v Young Lions som už bol starý. Prešiel som si rôznymi prácami na marketingu v korporáciách. Od marketingového analytika, ktorý riešil kódovanie v SQL jazyku a datamining, po segmentového manažéra, čo znie veľmi honosne, ale dodnes neviem, čo sa odo mňa očakávalo. Vyhodili ma z dvoch korporácií, v jednej som hovoril ľuďom, čo si o nich myslím, v druhej som nehovoril radšej nič, lebo som nemal slov.

Jedenásť mesiacov som strávil tým, že som si prehodnocoval život. Nevedel som, čo vlastne chcem. Ale vedel som, čo nechcem. Nechcel som sa vrátiť do korporácie, kde monitorujú každý môj pohyb, musím sa obliekať podľa dress kódu a sedieť na obedoch s chujmi v oblekoch, ktorí riešili výšku sadzby na hypotéke a farbu kachličiek v kúpeľni.

Reklama ma vždy lákala, ale myslel som si, že nemám na to. Ale keď ste bez práce a peňazí, nemáte čo stratiť, tak som rozposlal asi 20 životopisov a našiel som výzvu od Istropolitany na copywritera, ktorý má spraviť video. Sadol som za počítač, strávil som celú noc animovaním Pacmana, čo som síce nevedel, ale učil som sa za pochodu, aby som to dal do reprezentatívnej podoby.

Z Istro sa ozvali a pozvali ma na pohovor. V portfóliu som mal komunikáciu módnej značky, ktorú som pomáhal rozbiehať a vtipy s Čubírkovou.

Kreatívny riaditeľ si pozeral moje veci a zhodnotil: „Toto je ale veľmi inteligentný humor. Chápu to ľudia vôbec?“

Ja som mu odpovedal, že chcem robiť inteligentné veci a kto to nechápe, tak to je jeho problém.

Na moje prekvapenie mi dali šancu. Hneď na začiatku ma upozornili, že z banky som zvyknutý asi na iné platy, ale to som v danom momente neriešil. Čítal som knihu od Davida Ogilvyho, ktorý sa priznal, že v reklame začínal, keď mal 38 a bol nezamestnaný. Keď sa to tak vezme, nebol som na tom až tak zle. Oproti Davidovi Ogilvymu som mal náskok 10 rokov, tak som sa radšej porovnával s ním ako s Michalom Pastierom.

Zrazu som bol hodený do vody a musel som sa v tom naučiť plávať. To ako si napísal ten scenár? Takéto filozofické elaboráty nikto nepochopí! Ty robíš vtip na vtip, takto si to kazíš! Napíš to tak, aby to pochopil aj debil! Vôbec nedržíš koncept! Ideš mimo charaktery, vôbec nechápeš ich povahu! Vieš ty vôbec, ako sa píšu explikácie? Píšeš strašne komplikovane, takto by to Miško Pastier nikdy nenapísal.

Sedel som v práci, búchal som si hlavu o stôl a na odreagovanie som robil takéto memečka.

A potom prišiel moment, keď šéf povedal na môj scenár: „Blahoželám, napísal si lepší spot ako ja.“

Ako dopadol? Neprešiel u klienta.

Čo som sa za tento čas v Istropolitane naučil? Každý dobrý kreatívec potrebuje mať svoj rukopis. V Istropolitane vznikli reklamy, z ktorých bolo jasné, kto ich písal. Typický Olos, typický Janček, typický Bezák. Na čo by sa dalo povedať, že je typický Belej?

Prvú šancu som dostal pri MAGNE, pri ktorej sme dostali tému jedla. Rozmýšľam nad zadaním a kolegyňa si fotila obed. Strašne ma tým srala.

A tak vznikol podnet na túto kampaň.

Na tomto som pochopil, že aj reklama môže reflektovať môj život a moje postoje.

– Napíš to tak, aby to pochopil aj debil!

– Dobre, napíšem.

A tak sa z recesie stala moja prvá kampaň v televízii, ktorá podľa trackingu dosahovala dokonalú emočnú krivku. A přitom taková blbost, co?

S kamarátkou sme začali chodiť na jogu a zatiaľ čo my sme sa ledva udržali v základných pozíciách, všetci okolo nás robili stojky na hlavách. Prečo to nepredať mobilnému operátorovi?

Zároveň však viem, že si musím neustále rozširovať obzory. Preto robím rád s Braňom Vinczem, ktorý nie je zašpinený reklamou a vždy príde s niečím novým. Novinka pre nás oboch bolo aj školenie a certifikát na výškové práce, aby sme mohli vyliezť na strechu banky a natočiť na nej videoklip.

Osobne si uvedomujem zodpovednosť za to, aký máme vplyv na rozmýšľanie ľudí. Presviedčame ich o výhodnosti hypoték, atraktivite nového automobilu alebo v nich vyvolávame smäd, aby si otvorili pivo. My vyrábame palivo, ktoré akceleruje konzum.

V Istropolitane dostávame priestor, aby sme sa angažovali aj v neziskovom sektore. Zaujímavou skúsenosťou bol pre mňa Pro Bono Maratón, kde sme pod vedením našej šéfky stratégie Veroniky neriešili len kampaň, ale navrhli sme digitálne riešenie, ktoré zmenilo fungovanie organizácie zameranej na deti z osád.

Ďalšia skvelá vec na Istropolitane je, že ľudia tu dostávajú priestor, aby sa realizovali v iných sférach a pracujú tu osobnosti, ktoré reálne ovplyvnili slovenskú kultúru. Máme tu niekoľko kapiel, DJ-ov, poetov, prozaikov, teoretikov.

Ja som dostal priestor venovať sa divadlu a samozrejme, hneď som sa to snažil prepojiť s reklamou. A tak som sa pokúsil spraviť z fiktívnej postavy influencerku. Podarilo sa? Skočili na to Tragédi a aj Zomri.

Kolega Jakub Svetlík má tiež v reklame názor. Navrhol mi, aby sme spravili kampaň proti extrémistom. Vznikla tak vec, ktorú beriem veľmi osobne. Do prezentácie sme dali fotku môjho pradeda, ktorého zabili v koncentračnom tábore a potom pribudli ďalšie stories, ktoré nesmú zmiznúť.

Naučil som sa veľa, ale stále neviem dosť. A teraz si to uvedomujem ešte viac, pretože z copywritera sa posúvam na kreatívneho riaditeľa. Bude to brutálna výzva, čaká ma veľa vecí a som z toho zmätený.

Ale jedno viem na isto. Vďaka Bohu, že sa nemusím pípať a obliekať sa podľa dress kódu!

Žiadne komentáre na Ako som opustil korporácie a je zo mňa kreatívny riaditeľ

Sprievodca Istro klincami

V piatok 25.5. sa budú v Istropolise odovzdávať klince, ktoré niektorí ľudia označujú za reklamné Oscary. Možno s tým rozdielom, že za oscarové filmy si ľudia platia dobrovoľné vstupné a…

V piatok 25.5. sa budú v Istropolise odovzdávať klince, ktoré niektorí ľudia označujú za reklamné Oscary. Možno s tým rozdielom, že za oscarové filmy si ľudia platia dobrovoľné vstupné a reklamy divákov podnecujú k tomu, aby si nainštalovali AdBlock alebo sa išli vyčúrať.
Klince ale môžu poslúžiť ako reflexia brandže, ako vieme pozerať mimo klasických škatuliek, aby sme život ľuďom neznepríjemňovali, ale otvárali témy, ktoré vedia spoločnosť v dnešnej ťažkej situácii niekam posunúť.
Oproti minulému roku sme sa v agentúre dosť hecli, a tak vám prinášame našu tohtoročnú výkladnú skriňu na Zlatý klinec.

Magna – Moje dieťa

Magna je značka, ktorá si nemôže dovoliť priemernú komunikáciu. Od kvality komunikácie sa totiž odvíjajú príspevky, vďaka ktorým môžu terénni pracovníci zachraňovať životy.
Pri tejto kampani sa ukázalo, že v jednoduchosti je krása, a táto kampaň dokázala otvoriť tému, ku ktorej sa prihlásil dokonca aj prezident Slovenska. A dve zlaté Effie svedčia o tom, že sa kreativita pretavila aj do výsledkov.

Niké – Borbély

Influencer marketing je najobľúbenejším trendom tohto roka. Princíp je jednoduchý. Značka sa spojí s osobnosťou, ktorá si hodí produkt s hashtagom na Instagram, a vybavené.
Skutočná výzva je poňať komunikáciu tak, aby ste neťažili iba z počtu followerov, ale aj z čara osobnosti. A písať tak, ako Laco Borbély hovorí, to už je skutočná copywriterská výzva.

Peugeot – SND Dráma

V duchu jednoduchosti sa nesie aj táto doslovná interpretácia názvov divadelných hier. Peugeot miluje divadlo a náš art director mal za úlohu túto lásku pretlmočiť.


VÚB banka – Interná kampaň karty

O láske k art direction sa v tomto prípade určite nedá hovoriť, ale použitie Comic Sansu plnilo účel čistej recesie.

SME – Smetiari

Tento rok to bolo 25 rokov od vzniku denníka SME. A pri takomto významnom mienkotvornom médiu si to vyžadovalo špeciálnu oslavu. Tak sa táto kampaň stala oslavou hejtu SMEčka.

Peugeot – Prach

„Všimnite si prirodzené prepojenie onlinu s offlinom.“
Toto je veta, ktorá spúšťa Pavlovov reflex u väčšiny marketérov. A ak sa naskytne príležitosť vo forme prírodného javu, prichádza na scénu starý dobrý dustwriting.

SME – Konšpirátori

Chem trails, ilumináti, židojaštery – to sú obľúbené témy fake news, ktoré sa šíria po internete. A tieto témy skončili v ringu s redaktormi denníka SME.

Prvý plán – Raw Saška

V tomto prípade sme využili metódy fake news na vytvorenie fake influencera. Stačilo trochu trollingu, výsmešné posty od hejterov (Zomri, Tragédi a Mladý hejter) a spustil sa shitstorm, ktorý ľudí dotiahol na divadelné predstavenie.
P. S.: Ak by ste to chceli vidieť, Vegánska apokalypsa s Raw Saškou sa bude hrať 21. mája.

Dr.Max – Zbierka

Už ste niekoho zbalili na zbierku motýľov? Baliaci efekt určite nemá ani zbierka liekov, z ktorej vznikol originálny POS materiál do lekárne Dr.Max.

Citroën – Vianočný vizuál

Instagramový post je nový print. Pri tomto poste to potvrdili aj Ads of the World, ktoré ocenili takúto minimalistickú hru s logom značky Citroën.

Nová synagóga – Umením nezaplatíš

V Žiline to niekedy poriadne žije. Na to však žilinská kultúra potrebuje žiť z vašich daní.

Vinea – Vinice sú naša vášeň

Vinea je tradičný slovenský lovebrand, ktorý za posledné roky, bohužiaľ, nie je veľmi vidieť. Preto si to pýtalo poriadny vizuálny cirkus, ktorý rozvíril vášne aj v diskusiách na internete.

Citroën – Pre fanúšikov každého žánru

Radio_Head Awards sú už tradične oslavou slovenskej hudobnej scény a pri tejto príležitosti Citroën využil svoj korporátny hlas na multižánrový spev.

Body & Future – Výhry z budúcnosti

Toto je určite výhra, aká tu ešte nebola. Lebo ona ešte len bude.

Nová synagóga – Kúpte si nesmrteľnosť

Toto je kampaň, ktorá je dlhšia ako moja kariéra v reklamnom biznise. Vybudovať kultúrne centrum v Žiline si vyžadovalo masívny fundraising s prísľubom nesmrteľnosti. A tá nakoniec prišla vo forme originálneho audiodiela.

SME – Stories, ktoré nesmú zmiznúť

Denník SME je na Slovensku vnímaný ako legenda, avšak to neplatí pre mladšie generácie, ktoré odmietajú tradičné médiá. A tak vznikla kampaň, ktorá pri príležitosti Dňa víťazstva nad fašizmom pretavuje žurnalizmus do formátov pre generácie Y a Z.

Žiadne komentáre na Sprievodca Istro klincami

Stories, ktoré nesmú zmiznúť

Instastory kampaňou pre denník SME si pripomíname obete fašizmu. Dočasné spomienky Asi pre vás nie je žiadna novinka, že Snapchat s konceptom pominuteľnosti zmenil fungovanie sociálnych sietí. Možno vás chytí menší…

Instastory kampaňou pre denník SME si pripomíname obete fašizmu.

Dočasné spomienky

Asi pre vás nie je žiadna novinka, že Snapchat s konceptom pominuteľnosti zmenil fungovanie sociálnych sietí. Možno vás chytí menší záchvat nostalgie, keď vám Facebook pripomenie, že ste pred dvomi rokmi boli mladší a chudší, ale storky sú už úplne iný štýl. Na stories môžete nájsť všetko možné a to aj bez cenzúry, lebo na ďalší deň tieto veci upadnú do zabudnutia.

Práve tento typ online správania generácie Y a Z sme využili ako insight do kampane denníka SME. Pre SMEčko ako tradičné médium je tiež výzva oslovovať instantné generácie a pritom si udržať povesť mienkotvorných novín.

Príbehy z 2. svetovej ako instastories

Na Deň víťazstva nad fašizmom sme sa zamerali na obete fašistického režimu, ktoré sme spracovali ako Instastories. Sociálne siete denníka sa tak na jeden deň zaplnili ťažkými príbehmi, ktoré by mali všetkým pripomenúť, ako ďaleko môže zájsť extrémizmus. Zároveň, aby mala kampaň aj edukačný rozmer, sme využili tagy na Instagrame, aby mohli ľudia jednotlivé koncentračné tábory lokalizovať.

Je to osobné

Cez kampaň sme nechceli dávať lekcie dejepisu, ale chceli sme ich poňať tak, aby rozprávali príbehy jednotlivcov. Keď sme išli s prezentáciou ku klientovi, rozhodol som sa princíp kampane ukázať na prípade našej rodinnej tragédie. Vedel som, že môjho pradeda odvliekli do koncentračného tábora a zastrelili, avšak nepoznal som podrobnosti. Moja babka celý život prežila v iracionálnom strachu, ktorého sa nezbavila ani po páde komunistického režimu a nikdy o smrti svojho otca pred nami nerozprávala.

V rámci prípravy na kampaň som si sadol s otcom, aby som zistil, čo sa vlastne stalo. Od rodičov som odchádzal s pradedovou svadobnou fotografiou, aby som ju mohol využiť pre jeho príbeh.

Do stories prispela svojim rodinným príbehom aj šéfredaktorka SME Beata Balogová, ktorá v špeciálne pripravenom článku apeluje na ďalšie hľadanie príbehov, ktoré by sa mali zachovať pre ďalšie generácie.

Pomáhajú aj ďalšie osobnosti

Nemohli sme samozrejme zabudnúť na influencerov. Nie preto, že je to tento rok najsilnejší marketingový trend, ale chceli sme kampaň dostať k širšiemu publiku. 8. mája na Instagrame budú storky zdieľať B-Complex, Vec, Joe Trendy a ďalšie spriaznené osobnosti.

stories nezabudli sme

Žiadne komentáre na Stories, ktoré nesmú zmiznúť

Type on the field below and hit Enter/Return to search